Terorizmus ráta s oneskorenou reakciou

Možným cieľom teroristického útoku môžu byť aj letoviská od Turecka, Grécka, cez Taliansko, Francúzsko až po Španielsko. Teroristické útoky nemožno vylúčiť ani v žiadnej inej európskej krajine, Slovensko nevynímajúc. Väčšina Slovákov si myslí, že medzinárodný terorizmus sa nás netýka a prichádza ku nám len vo forme televíznych reportáži. Slovenská informačná služba monitoruje všetky rizikové skupiny aj jednotlivcov, ale na sto percent nemôže našu bezpečnosť zaručiť nikto.
Proti civilnému obyvateľstvu môže byť útok uskutočnený nielen klasickou trhavinou ako minulý týždeň v Anglicku, ale aj rozptýlením toxických chemických látok do životného prostredia v kvapalnom, plynnom, práškovom stave alebo použitím aerosolov. „Teroristické použitie toxických chemických látok a biologických prostriedkov je zákerné a ráta s oneskorenou reakciou na vzniknutú skutočnosť. Preto treba pri podozrení, že sa pripravuje teroristická akcia, okamžite volať na telefónne číslo tiesňového volania 112 alebo na čísla 158, 150, 155 ,“ hovorí Ján Petrľa, vedúci oddelenia krízového riadenia a integrovaného záchranného systému Krajského úradu v Trenčíne.
V prípade skutočného ohrozenia by bolo obyvateľstvo upozornené varovným signálom „všeobecné ohrozenie“, ktorý sa vyhlasuje dvojminútovým kolísavým tónom sirén a vždy je doplnený slovnou – hovorenou informáciou o podrobnostiach a charaktere ohrozenia. Teroristické napadnutie vyvolá časovú tieseň, do príchodu zásahových jednotiek integrovaného záchranného systému sa musí každý spoľahnúť sám na seba, kolegov, rodinných príslušníkov alebo susedov. Prostriedky individuálnej ochrany si každý musí zabezpečiť aj improvizáciou. Obyčajná navlhčená vreckovka zachytí až 90 percent škodlivín. Pred toxickými látkami je potrebné chrániť si aj kožu a oči, ktoré sú najrizikovejšou vstupnou bránou. Po ukončení ohrozenia sa vyhlasuje dvojminútovým stálym tónom sirén bez opakovania signál „koniec ohrozenia“. „Nechceme nikoho zbytočne strašiť, ale musíme byť pripravení na každú možnosť. Najväčšie škody v krízových situáciách vznikajú práve v dôsledku neinformovanosti a nepripravenosti. Následná panika môže nepriaznivé dôsledky krízovej situácie znásobiť,“ dodáva Ján Petrľa.