Vtedy vplyvom silnej námrazy došlo k vývratom a poškodeniu porastov a na poškodenom dreve sa tento škodca rozšíril.
„Pôvodná kalamita je spracovaná, momentálne spracovávame tú, ktorá vznikla vlani, vtedy postihla aj Tatry. Vetrová kalamita zasiahla porasty, kde boli otvorené porastové steny. Vietor sa mal do čoho oprieť a vplyvom množstva snehu a rozmočenej pôdy zo zimy kalamita pokračovala aj v jarnom období tohto roka. Momentálne sa zaoberáme čerstvou kalamitou a predpokladáme, že ju stihneme spracovať v priebehu júla. Porasty sú také načaté, rozvrátené, že stačí silnejšia búrka alebo vietor a stromy sa vyvracajú a kalamita pokračuje ďalej“, hovorí vedúci lesnej správy v Lednických Rovniach Ladislav Reisenauer.
Lykožrút pôsobí ako následný škodca v poškodených porastoch. Je nevyhnutné robiť opatrenia proti jeho šíreniu, lebo pri premnožení napáda aj zdravé stromy. Ako ochrana sa používajú feromónové lapače a prirodzene založené lapáky. Feromónové lapače sa umiestňujú v blízkosti ohrozených lokalít, čo sú vlastne otvorené porastové steny, kde sa v určitých rozostupoch osádzajú lapače, kde sa umiestňujú feromónové návnady na prilákanie tohto podkôrneho hmyzu. „Snažíme sa odchytiť do lapačov čo najviac hmyzu, aby nenaletúval na stromy a odchytili sme ho mimo les, hovorí Ladislav Reisenauer.
Lykožrút
Samček lesného škodcu lykožrúta sa zavŕta pod kôru, kde vyhryzie tzv. snubnú komôrku. Tam za ním prilietavajú samičky, u lykožrúta smrekového zvyčajne dve, ktoré po spárení žerú materské chodby a na boky chodbičiek nakladú vajíčka. Keď sa z nich vyliahnu larvy, kolmo na materské chodby vytvoria larválne. Chodbičky budujú v lykovej vrstve, kadiaľ prebieha výživa stromu. Ich vytvorením sa prerušia prúdy živín od koreňov ku korune, a tým stromy vyschnú, kôra sa následne odlúpi a odpadne.
Autor: zum