Preskákal toho požehnane, o futbale sa s ním dá zaujímavo rozprávať dlho. Začínal v rodnej Považskej Bystrici, do dorastu išiel do bratislavského Slovana, zahral si v Česku, Rakúsku aj Poľsku, na východe republiky pomohol postúpiť Moldave nad Bodvou do druhej ligy, dlhé roky kapitánčil v Púchove a z Papradna sa v dedinskej lige presunul do Lysej pod Makytou.
Začínal ako desaťročný v meste pod Manínom, na strednej škole bol v športovej triede na strojárskom učilišti. „Ale rodičia nevideli u mňa nejaký progres a už vtedy sme mali kontakty na Slovan. Do Bratislavy som išiel ako šestnásťročný. Mal som tam strýka, ten mi pomohol, keď bolo treba, ale za ruku ma nevodil. Bola to pre mňa veľká životná škola.“

Na Slovane chodieval, samozrejme, pozerať aj na zápasy áčka. „Bol som tam pre Slovan v zlej dobe. Majiteľom bol Rudolf Ducký, pol roka predtým, ako som odišiel, ho zastrelili. Slovan upadol, nebolo tam nič, nič nefungovalo. Ale aspoň si môžem povedať, že som si zahral na Tehelnom poli, odohrali sme na ňom tri alebo štyri majstráky.“

Z hlavného mesta sa Brezničan vrátil do Púchova ako elitný útočník. „S jedným chlapcom z Dolného Kubína sme mali vytvoriť najlepší útok súťaže. Nakoniec to ale dopadlo tak, že v polovici súťaže som mal na konte možno tri góly a spoluhráč dva a tréner Jozefovič nás chcel dať za trest na stopérske posty.
EŠTE SA DOČÍTATE:
- Ako Brezničana so spoluhráčmi vycvičil na tréningu Ladislav „Bača“ Petráš
- Prečo ho pozvali do Dunajskej Lužnej na oslavu storočnice
- Ktorý terajší reprezentačný brankár bol jeho spoluhráčom v Česku
- Prečo ušiel z Púchova na východ republiky
- Prečo bol jeho otec „rozdvojený“ športovec
- Prečo nastúpil za Lysú proti „jeho“ Papradnu
- A prečo nenastúpil na odvetu v Papradne
Kolega sa na to vykašľal, ja som v zápase proti Interu ubránil Halenára a už to bolo,“ spomínal.