Marián Rečičár vedie od roku 2006 astronomický krúžok. Najprv v rodnom Makove, potom v Púchove. Pred tromi rokmi ukončil pomaturitné štúdium astronómie v Hurbanove. Živí ho práca v továrni na výrobu pneumatík.
Aká bola vaša cesta k výučbe astronómie?
K tomuto odboru ma priviedol otec. V roku 1997 pozeral v televíznych novinách reportáž o Hale-Boppovej kométe, ktorá sa objavila pod Veľkým vozom. Ukázal mi ju na oblohe. Keď som sa o nej chcel dozvedieť viac, musel som sa pustiť do samoštúdia. Zahĺbil som sa do problematiky natoľko, že som na začiatku strednej školy pocítil potrebu posunúť sa ďalej. Vďaka spolužiakovi z odboru analytickej chémie som narazil na Borisa Martináka. Boris ma štyri roky viedol a umožnil mi intenzívnejšie sa spojiť s astronómiou. Bol to veľmi jedinečný a netradičný mentor, u ktorého sme sa stretávali poobede po škole a spoločne sme diskutovali. Dokázal prepájať ľudí.
Ďalším odchovancom nášho Astronomického klubu Antonína Bečvára (AKAB) bol aj môj rovesník Jakub Kapuš. Ten vedie Slovenskú organizáciu pre vesmírne aktivity (SOSA) a vypustil do vesmíru aj prvú slovenskú družicu. Boris viedol Astronomický klub Antonína Bečvára asi do roku 2005. Naposledy sme sa stretli na Memoriáli Borisa Martináka, ktorý vznikol na počesť nášho učiteľa a kamaráta. Boris odišiel minulý rok na večnosť. Spali sme spolu pod hviezdami a pozorovali sme Mesiac a objekty hlbokého vesmíru. Deti si mohli vyskúšať prístroje a zasúťažiť si v rozmanitých súťažiach. Napriek tomu, že sa len dvaja aktívne venujeme astronómii, naše rodiny sa pravidelne stretávajú.
Ako inkubátor používa chladničku na víno, zachránil vďaka nej veľa životov Čítajte Ako ste sa dostali k vedeniu vlastného krúžku?
Po strednej škole som sa vrátil na Makov. Sesternica fyzikárka ma prehovorila, aby som si otvoril vlastný krúžok. S nulovými skúsenosťami vo výučbe detí som si hľadal svoju cestu a organizoval som aktivity zamerané na astronómiu. Po dva a pol roku ma bývalí spolužiaci a moja vtedajšia priateľka, dnes už manželka, priviedli naspäť do Púchova. Už v Makove sa podarilo môjmu krúžkarovi dosiahnuť úspech na celoslovenskom kole súťaže „Čo vieš o hviezdach?“, kde sa umiestnil najprv na 12. mieste, neskôr dokonca v prvej desiatke. Ja osobne som bojoval vždy len v regionálnych kolách. Chalanom z AKABU som nedokázal konkurovať, pretože valili už od šiestich rokov. Po presťahovaní do Púchova ma na otvorenie krúžku presvedčila bývalá riaditeľka centra voľného času Včielka Eva Kováčová.
Baví ma motivovať a viesť deti. Otvárať im dvere. Darí sa mi odhadnúť ich potenciál podľa toho, ako pracujú a myslia. Nemusia sa stať astronómami. Rozširujú si obzory a zisťujú, kam až ich môže doviesť odbor. Teší ma, keď ma preskočia svojimi vedomosťami. Vtedy im pomáham nájsť osoby schopné pomôcť im v hlbšom rozvoji.
V článku sa dočítate:
- Ako možno v meste vybudovať hvezdáreň?
- Ktoré osobnosti z astronómie stretnete na kopci U hvezdárov?
- Ako sa zmenil postoj rodičov a detí k pozorovaniu nočnej oblohy?
- Ktoré výnimočné miesta treba na Slovensku navštíviť?
- Akým spôsobom sa treba vzdelávať, ak chcete odhaliť nepresnosti?
- Čo priniesol vesmír vedúcemu krúžku v Púchove a jeho rodine?
Spolupracujeme so spomínanou SOSA a inými hvezdárňami. Deti sa učia programovať, projektovať či fotografovať. Každý podľa svojho zamerania a šikovnosti. V roku 2019 som si doplnil vzdelanie na pomaturitnom štúdiu astronómie v Hurbanove. Deťom môžem tak sprostredkovať aj matematické výpočty a zákonitosti astronómie.
