Tomáš Janypka z Púchova vyštudoval Ateliér Fyzického divadla na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Od roku 2016 sa pohybuje na pomedzí tanca, súčasnej klaunérie a live perfoming art.
Kedy ste zistili, že sa chcete stať tanečníkom?
Po strednej škole som vedel, že chcem pokračovať v ďalšom vzdelávaní, ale nevidel som sa ako lekár či právnik. Gymnázium mi nepomohlo nájsť ucelenú predstavu o tom, čo by som mohol robiť. Chcel som sa venovať umeniu, ale v činohernom herectve som pre seba nevidel priestor.
Predtým som pôsobil len v niekoľkých hudobných kapelách, až kým som v roku 2012 nezačal hrávať so slovenským multimediálnym umelcom Panáčikom. Spolu sme vystúpili aj na Pohode. Životný obrat prišiel po prijatí na odbor klaunskej, scénickej a filmovej tvorby. V súčasnosti aj mentorujem a vediem workshopy pre študentov na DAMU v medzinárodnom programe MA DOT – Object and device theatre. Tento program združuje množstvo oblastí: réžiu, dramaturgiu, autorskú tvorbu, prácu s objektmi i nové média.
Možno sa uživiť profesionálnym tancom?
Aktuálne sa živím tvorbou tanečných predstavení a ich interpretáciou, ale na začiatku prvej vlny covidu som doručoval v Bratislave zásielky. Pár mesiacov si vtedy bolo ťažké predstaviť víziu svojej aj našej kolektívnej budúcnosti. Do toho prišla vojna a s tým súvisiaca inflácia.
Nie sú to ľahké časy pre nikoho. Žijem v Prahe, kde je síce viacero príležitostí, no všeobecne je pomerne náročné fungovať ako nezávislý umelec. Vo svojej tvorbe robím autorské veci na pomedzí tanca, divadla a performačného umenia. Väčšinou ma zaujme konkrétna téma, príp. skúmam pohybové princípy či metodológiu práce. Kreatívny proces mi zaberá niekedy aj dva roky.
V článku sa dočítate:
- Čo to je telesný dialóg a ako ho možno využiť pre vlastný rozvoj?
- Prečo sa premietajú ekologické prístupy do oblasti kultúry?
- Akú úlohu zohráva v modernom tanci fyzická kondícia?
- Akým spôsobom používajú v zahraničí tanec na zmierňovanie niektorých ochorení?
- Ktoré projekty Tomáša Janypku ľudí poburovali a provokovali?
- Ktoré ďalšie akcie tanečník plánuje?
Ako vyzerá proces tvorby v prípade spolupráce s ne-tanečníkmi?
V predstavení PRIMA pracujeme s neprofesionálnymi tanečníkmi. Radi by sme projekt uviedli v celej Európe. Tri dni cvičíme v rámci kreatívneho laboratória a na konci uvedieme spoločný výsledok. Pracujeme so zadefinovaným rámcom, nie vyslovene štýlom alebo žánrom. Skúmame, ako môže človek vyniknúť. Staviame na jeho motiváciách, aby vynikla autenticita alebo pohybová kompozícia jednotlivca. Ľudia tancujú na základe zadania alebo cez hru, vzájomne na seba pôsobia. Nejde o fixovaný pohyb či naučenú choreografiu. Vy sa pohnete a ja to napodobím a vznikne medzi nami niečo ako telesný dialóg.
Extrémne zaujímavé výsledky vznikajú napríklad v prípade frustrácie a vnútorného zápasu. Niekto sa snaží a nejde mu to, ale on sa napriek tomu snaží ďalej, aby vyriešil tento vymyslený problém. Práve cez konfrontáciu so svojimi problémami a neúspechom ukazujeme vlastnú silu a krehkosť. A najmä tým, že sa o toto prežívanie vieme podeliť, a tak spojiť jeden s druhým.
12 rokov neboli s manželkou na dovolenke, stačia im hviezdy Čítajte
Koľko štandardne trvá vznik tanečnej choreografie?
Predchádzajúci prípad dvoch rokov nie je štandardom. S choreografom sme spolu študovali a chceli sme projektu venovať dlhší čas. Prejsť spolu rôznymi fázami. K tomu prispel aj covid. Po škole sa veľa produkuje, každý mesiac robíte nové predstavenie. V súčasnosti sa objavuje veľa iniciatív, ktoré hája podobný prístup, a to neprodukovať neustále nové veci a projekty.
Náš spoločenský systém je nastavený tak, aby sme neustále vytvárali nové produkty. Často aj grantový systém vyžaduje, aby ste stále chrlili ďalšie premiéry. Česká výzva Nerůst prichádza s princípom návratu, revidovania a reflektovania. Snahou je chorobne neprodukovať, ale spomaliť, čo nadväzuje aj na ďalšie ekologické súvislosti. S rovnakými ideami sa snažím pracovať aj vo svojej tvorbe.
