Rodený stopér, ktorého na pravého obrancu prerobil bývalý kouč Jaroslav Vágner, si tak po viacerých rokoch, počas ktorých dopomohol Považskej vyškriabať sa až do druhej ligy, mohol jej začiatok pozrieť len z tribúny.
Aké zranenie vás prenasledovalo?
Už od začiatku jarnej časti ma trápil ľavý zadný stehenný sval. Stále som to nejako silil, chcel som hrať. Potom ma to „seklo“ úplne, nemohol som dva týždne hrať vôbec. Dal som sa nejako dokopy, odohral som nejaké zápasy a potom som si chcel dať dlhšiu pauzu s tým, že to prejde. Ale bolesť neprechádzala, doteraz mám s tým „patálie“. Ešte to nie je stopercentné, ale pomaly to už začína byť lepšie.

Nemožnosť zasiahnuť do zápasu je pre hráča dosť nepríjemné...
Toto je asi pre futbalistu to najhoršie, čo môže byť. Keď jeho tím postúpi do vyššej súťaže, on celý rok trénoval, drel, aby sa postúpilo. A keď má šancu hrať druhú ligu, tak zrazu nič nemôže robiť, iba nejaké cvičenia v posilňovni.
EŠTE SA DOČÍTATE:
- Ktorý hráč MŠK je ešte rodákom z Považskej Bystrice
- Či to bola z ôsmej do druhej ligy poriadna "jazda" Považskobystričanov
- Prečo zostal Vala celú kariéru verný Považskej
- Či je náročné pracovať popri futbale v II. lige
- Ako Valu chodí povzbudzovať na domáce zápasy "jeho" fanklub
- Ako dopadli Považskobystričania v poslednom zápase v Trebišove
Po celú svoju kariéru ste verný Považanom?
V Považskej som od ôsmej ligy až doteraz. Z terajšieho kádra som jediný, po roku ku nám prišiel ešte Sebo Čiernik z dorastu.