Martin Kumičak vedie modelársky klub v Púchove. V produktívnom veku pôsobil v štátnej správe. Rád vyráža na preteky Le Mans a vedie debaty o svojej celoživotnej motoristickej vášni.
Prečo vznikol modelársky krúžok v Púchove?
Krúžky modelárstva organizujeme v spolupráci s Centrom voľného času Včielka v Púchove už sedem rokov. Okrem chýbajúceho zázemia im suplujeme aj technické zameranie v rámci ponúkaných aktivít. Nie každý má nadanie na šport. Snažíme sa poskytnúť deťom dostupnú alternatívu k umelecky a pohybovo orientovaným krúžkom.
Osobne som sa k modelovaniu dostal ešte v rodných Košiciach. Pôvodne sme sa venovali modelárskej činnosti hlavne pre vlastné potešenie. Naše združenie malo ambíciu sprostredkovať nazbierané skúsenosti a zručnosti mládeži. Organizovali sme aj deň otvorených dverí, ale aktuálne máme v krúžku detí dosť. Tiež sme sa snažili žiakom sprostredkovať priamo na školách technickú výchovu. V súčasnosti hľadáme skôr samotných inštruktorov.

Aké činnosti si deti počas krúžku vyskúšajú? Súťažia aj dievčatá?
Cieľom nie je len samotné súťaženie. Na začiatku školského roka si deti postavia auto z našej stavebnice. Výsledok si môžu potom vystaviť na poličke. Vytvoria fyzický model, nielen virtuálny obraz v počítači. Laminátové karosérie na modely si vyrábame sami. Je to stará technika výroby. Podvozky si kreslíme a následne tlačíme na 3D tlačiarni.
Zadefinovali sme vlastné štandardy, aby sme obmedzili dominanciu drahších áut. Chceme, aby deti pocítili radosť z jazdenia a súťaženia. Užili si prácu na modeli a netrápili sa možnosťou, že ich predbehne niekto s lepšou výbavou. Mohli by si kúpiť hotový model a vymeniť pneumatiky, ale snažíme sa upriamiť pozornosť na samotný proces.
Chlapci a aj niekoľko dievčat sa učia brúsiť, frézovať, spájkovať a pilníkovať. Autá si sami maľujú a sprejujú. Po štyroch mesiacoch sa postavia na dráhu a súťažia.
V niektorých prípadoch dievčatá do krúžku prihlási otec, v inom môže byť impulzom záujem o spolužiaka. Mladé slečny sa vedia o svoje autá počas súťaže samy postarať, i keď niekedy im pomáha s opravami starší brat alebo rodič.
V článku sa dočítate:
- V akej súťaži si merajú sily slovenskí modelári?
- Akým spôsobom sa snažia v tomto športe udržať rovnosť a férovosť?
- Ako sa zmenil dizajn aut oproti minulosti?
- Kde vyrábajú na Považí špičkové modely aut?
- Koľko treba investovať do opráv modelu?
- Aké vlastnosti si rozvíjajú deti v modelárskom krúžku?
- Ako možno plnohodnotne a netradične stráviť dôchodkový vek?
Ako si vedieme oproti svetovej konkurencií?
Pred 20 rokmi sme boli spolu s Čechmi najlepší na svete. Čechom sa to darí dodnes. V mnohých väčších mestách funguje autodráha, ktorú pomáha financovať mesto. V Moste sa centrum voľného času na nachádza v priestoroch veľkých ako základná škola. Prevádzkujú dokonca dve dráhy.
Súťaže sa jazdia jeden až dvakrát mesačne na svetovej úrovni. Dráha musí spĺňať zadané normy. U nás boli jediné Majstrovstvá sveta autodráhových modelov v roku 2007 v Revúcej. Takéto majstrovstvá zastrešuje medzinárodná organizácia ISRA, ktorá deleguje na preteky aj hlavného rozhodcu. V Revúcej mali rozhodcu až z USA. 150 účastníkov z celého sveta si potom asi týždeň vzájomne meria sily.
Väčšina elitných súťažiacich začína na malých dráhach, ale postupne prechádzajú na drahšie autá. U nás chýba v tomto športe zázemie a komplexnejšia forma podpory.

Ako prebieha vaša súťaž?
Spolu s mestami Zubří a Revúcou organizujeme vlastnú ligu. Aktuálne vypadol Martin, pretože počas covidu prišli o príjmy z prevádzky dráhy pre verejnosť a museli opustiť bývalé priestory. Tento spôsob jazdenia zaujal aj ďalších pretekárov z Čiech či Nemecka, ktorí by sa chceli k našej súťaži pridať. Radi by sme spravili spoločné preteky a nadviazali na Pohár mieru a priateľstva.