Štát tvrdí, že nevie, kto je na Slovensku chudobný, hovorí odborník Čítajte Energetická kríza otvára otázku, kto spadá do skupiny ľudí a domácností postihnutých energetickou chudobou. Štát však pri navrhovaných opatreniach má problém s adresnosťou pomoci. Odborník v oblasti chudoby tvrdí, že dát aj nástrojov na vyhodnotenie je dostatok.
Tomáš Želinský
Vysokoškolský pedagóg a výskumný zmestnanec so zameraním na problematiku chudoby
- Ph.D. v odbore ekonómia (Institut ekonomických studií, Univerzita Karlova)
- PhD. v odbore financie (Ekonomická fakulta TUKE)
Pracovné skúsenosti:
- Durham University, School of Education; MSCA Research Fellow
- Ekonomická fakulta, TU Košice; docent
- Sociologický ústav AVČR; výskumný pracovník
Vybrané publikácie v slovenkom jazyku:
- Chudoba a deprivácia na Slovensku: Metodologické aspekty a empíria
Zhoršená finančná situácia vplyvom energetickej krízy, vysokej inflácie a zdražovania tovarov a služieb spôsobuje obmedzovanie domácností v niektorých oblastiach spotreby, kde to doteraz nebolo potrebné. Sú však domácnosti, ktoré už viac šetriť nedokážu, ohrozené sú najmä domácnosti s jedným rodičom a školopovinnými deťmi.
Ďalšími následkami môže byť zhoršená miera vzdelávania detí zo sociálne slabších rodín.
O tom, ako tieto javy súvisia, ale aj o dopadoch energetickej krízy a vnímaní chudoby sme sa rozprávali s odborníkom na chudobu Tomášom Želinským.
Štát tvrdí, že má problém identifikovať chudobných a tým pádom je nedostatočná adresnosť pomoci. Znamená to teda, že máme nedostatok zdrojov údajov alebo sú nedostatočne využívané?
Dostupných údajov je podľa mňa dostatok a dokážeme získať pekný obraz o tom, ako je to s chudobou na Slovensku, aké sú trendy a podobne. Zároveň si nemyslím, že by existujúce údaje, ktoré pravidelne zbiera a vykazuje Štatistický úrad SR, boli štátom nedostatočne využívané. Ľudia z analytických jednotiek na úrade vlády a ministerstvách s týmito údajmi pracujú a pokiaľ viem, pracujú aj s anonymizovanými údajmi z administratívnych zdrojov.
Mať na úradoch špičkových analytikov, ktorí pripravia kvalitné podklady pre politické rozhodnutia, je jedna vec. Inou vecou je, do akej miery sú závery a odporúčania týchto štúdií v súlade s videním sveta politikmi.
V rozhovore sa dočítate
- Ako to je s adresnosťou pomoci pre domácnosti spadajúce do oblasti chudoby?
- Prečo je jednotná suma ako hranica pomoci neefektívna?
- Čo je to vlastne energetická chudoba?
- Možno jednotlivé frakcie chudoby vytrhnúť z celkovej ekonomickej kondície domácnosti?
- Ako ovplyvní zvyšujúca sa miera chudoby vzdelanie detí?
- Ako vníma pojem "chudoba" verejnosť?
Dáta teda majú, aj ich využívajú, no politické rozhodnutia s nimi nekorešpondujú. Ako to teda je s tou adresnosťou?
Prvok adresnosti by mal byť podľa môjho názoru dôležitou súčasťou nástrojov sociálnej politiky štátu. Zabezpečiť optimálnu adresnosť nástrojov je ale náročné. Nie je totiž možné a zároveň ani účelné zohľadniť každý aspekt, ktorý by potenciálne mohol vstupovať do posudzovania. Aj keby sa nám podarilo nájsť vhodný „vzorec“, na základe ktorého by bola zabezpečená adresnosť nástroja, takmer vždy by sme mali skupinu ľudí, ktorá by pomoc už nemala dostať, no dostane ju. Zároveň sa takmer vždy nájde aj skupina ľudí, ktorá by pomoc dostať mala, no nezíska ju.
