„Kto si bez viny, hoď kameňom!”

Otvorený list Moniky Palieskovej primátorovi mesta Púchov Mgr. Mariánovi Michalcovi
Vážený pán primátor Michalec, dovoľte mi, aby som reagovala na Vaše vystúpenie na mestskom zastupiteľstve 6. júla 2005. Konkrétne na Vaše vyjadrenie na osobu Františka Palieska, môjho manžela a otca mojich detí, ktorého ste nazvali „právoplatne odsúdeným zlodejom“. Ten zlodej, ako ste ho pomenovali, skutočne pred rokmi spáchal trestný čin krádeže. V tej dobe mal môj manžel 17 rokov a ako sa hovorí bol „mladý a sprostý“. To samozrejme nie je ospravedlnenie. Spoločnosť tohto človeka za spáchaný trestný čin potrestala a František pykal za svoje pochybenie. Taká je pravda.
Predpokladám, že sa zhodneme na tom, že po odpykaní trestu má občan právo opätovne sa zaradiť do spoločnosti a žiť plnohodnotný život. Toto sa môjmu manželovi podarilo. František žije roky sporiadaným rodinným životom, je riadne zamestnaný, v práci má povesť odborníka a medzi priateľmi slušného a poctivého človeka.
Som skutočne šokovaná, pán primátor. Šokovaná z toho, že človek vo Vašom postavení dokáže niečo také vypustiť z úst. Spoločne so mnou je zaskočená celá moja rodina i všetci naši známi.
Pýtam sa, kde a v akej dobe to žijeme, keď ústavou zaručené právo zhromažďovať sa a vyjadriť svoj názor, musí človek pretrpieť takéto špinavosti!? Podľa Vás je zrejme neprípustné, aby ľudia slobodne vyjadrili svoj názor na verejnosti. František sa Vás osobne ničím nedotkol. Jeho veľkým „prehreškom“ proti Vám je teda len skutočnosť, že sa zúčastnil riadne ohláseného zhromaždenia, ktoré organizovalo občianske združenie „Občania za prosperitu Púchova“.
Za čin, ktorý môj manžel kedysi spáchal, si máme azda ja i moje deti dať papierové sáčky na hlavu, aby ste nás, pán primátor, mohli odlíšiť od ostatných ľudí? Aby ste na nás mohli ukázať prstom a zakričať: „Toto je rodina zlodeja!”?
Môj manžel je so svojou minulosťou vyrovnaný a nemá problém o nej hovoriť na verejnosti. Ak opäť raz pocítite potrebu súdiť iných ľudí a kastovať ich, prosím, urobte tak v ich prítomnosti, aby Vám mohli odpovedať a brániť sa.
Nemám také vzdelanie ako Vy, pán primátor. Ale lekciu zo slušného správania sa a etiky som pripravená udeliť Vám kedykoľvek. Chcem povedať, že byť vydatá za toho zlodeja, ako ste môjho manžela nazvali, je pre mňa šťastím. Som šťastná a hrdá, pretože František je skvelý muž a dobrý otec. Ale to ste už, pán primátor, nepotrebovali za potrebné vyšetriť. Za svojím manželom budem stáť a brániť ho vždy, ak sa ho niekto pokúsi pošpiniť, i keby to bol hoci aj prezident zemegule.
Na záver Vám chcem odkázať, že si vážim úradu primátora mesta. Je to zodpovedná a náročná funkcia. Vezmite prosím na vedomie, že ten zlodej, Vás dvakrát volil. Napokon, ja spolu s ním, v nádeji, že do úradu nastúpi vzdelaný, rozhľadený MUŽ, ktorý bude primátorom všetkých občanov mesta, nie iba tých, ktorých on uzná za hodných seba samého. Vy ste však, zdá sa, na túto zodpovednú funkciu ešte nedorástli, pán primátor. Je mi Vás úprimne ľúto.