Hudobníčka a sociologička Nina Vachalíková žije a pôsobí v Berlíne. Tieto dni jej vychádza pod menom Nina Pixel nová platňa, v ktorej skúma korene slovenského folklóru. Pracuje ako motivačná trénerka.
Máte spočítaný počet nástrojov, ktoré používate?
Počítala som počet rastlín, ale nástroje zatiaľ nie. Rastlín je okolo 50. Viac zelene v mojom okolí súvisí aj so zmenami v mojom vnútri. Už nechodím toľko na párty. Presťahovala som sa bližšie k lesu a prírode. Ešte pred koronou som veľa hrávala v kluboch, ale postupne som začala viac tvoriť a nahrávať. Prinieslo mi to vnútorný pokoj. Niekedy som síce nepokojná z príliš veľa pokoja, ale to je iný príbeh.
Veľmi som túžila po lesnom rohu. V minulosti slúžil hlavne ako signálny nástroj, preto na ňom hrám hlavne vtedy, keď nie sú naši susedia doma. Používam aj rôzne zvončeky, misky, gong a mikrofóny. Mám rada folklór, s ktorým ale pracujem odlišným spôsobom. Napríklad zahrám tón na fujare, ktorý zmením ďalším efektom. Zopakujem ho alebo oneskorím a zmením jeho pôvodnú podobu.

Aktuálne vydávam prvý sólový vinyl v slovenskom vydavateľstve Weltschmerzen, ktoré sa sústredí najmä na našu elektronickú a experimentálnu hudbu. V minulosti som sa skôr podieľala na kolektívnych projektoch alebo som hudbu vydávala na kazete. Tie zažívajú istú formu návratu. Aj priateľ je kazetový človek. Kazety fungujú a mnoho hudby vychádza len na tomto médiu. Sama som si kúpila kazetový prehrávač do kuchyne a z počúvania kaziet spravila svoj rituál. Je to pekný objekt, z pohľadu zberateľa i obdarovaného.
Aký prvok sa objavuje vo vašej tvorbe?
V článku sa dočítate:
- Ako mení sociologička organizáciu, v ktorej pracuje?
- S akým konceptom pracuje a čo ho charakterizuje?
- Ktorý postup používa rovnako v práci a v hudbe?
- Aké príbehy nám rozprávajú ľudové piesne?
- Prečo potrebujú ženy a LGBTI podporu v kariére a živote?
- Na ktorých projektoch sa Nina Pixel zúčastnila a ako bude vyzerať jej ďalšia cesta?
Moja hudba úzko súvisí s pátraním. V určitom momente som sa stratila a ocitla v depresiách. Ukončila som náročný vzťah. Nevedela som, kto som. V hľadaní mi pomohla príroda. Snažila som sa vrátiť do detských čias, keď som behala po lesoch v Javorníkoch. Cez spomienky na hríby, lesy, mach, hmly, rozkladajúcu sa kôru a vôňu rašeliny som nachádzalo svoju identitu. Pomohlo mi to vrátiť sa k sebe. Potrebovala som nanovo zistiť, kým som a nie som a chcem sa stať. Ako nasledovať vnútorné volanie a objaviť svoju vnútornú ženu.