V decembri minulého roku na juniorskom svetovom šampionáte v Kanade sa zranil, mal prasknutý stavec. „Bolo to nepríjemné, nemal som žiadne obmedzenia v bežnom živote, v kanadskom tíme mi povedali, že mám ísť hrať. Vyskúšal som to na pár zápasov, ale stále som pociťoval bolesť. Odvtedy som nehral.“
V kanadskom Kamploops Blazers aj napriek zraneniu zotrval až do konca sezóny. „Pred touto sezónou bolo otázne, či sa do zámoria vrátim. Vzhľadom na to, že by som musel ako 20-ročný hrať na výnimku a ešte by som aj zaberal miesto nejakému Európanovi, tak klub už so mnou nepredĺžil zmluvu a ja som sa vrátil domov,“ vysvetľoval dočasný koniec svojej kanadskej anabázy.
EŠTE SA DOČÍTATE:
- Čím si Stacha vypĺňal voľný čas v Kanade,
- či mu vydržal vzťah na diaľku,
- ako prebiehalo jeho hokejové „znovuzrodenie“,
- aký bol návrat do zápasového diania,
- či sa ešte vráti do zámoria.
Zostať sám vo svete, navyše bez hlavnej náplne hokeja, nebolo ľahké. „Bolo to psychicky náročné, mal som veľa času na premýšľanie nad niektorými vecami. Ale potom som prišiel na to, že si nejako musím zamestnávať hlavu, tak som začal čítať veľa kníh. Keďže som sa nemohol zlepšovať po fyzickej stránke, tak som sa chcel zlepšiť aspoň po mentálnej. Našiel som si tam aj frajerku, ktorá mi veľmi pomohla,“ hovoril dvadsaťročný talent slovenského hokeja s úsmevom.
