Anna Jančová pôsobí ako učiteľka anglického a ruského jazyka na Gymnáziu v Považskej Bystrici. Vydala zbierku fejtónov a nahráva podcast o vzdelávaní. V roku 2022 sa umiestnila v prvej desiatke národnej ceny Učiteľ Slovenska.
Ako by ste zhrnuli uplynulý rok?
Hoci som dúfala, že bude tento rok pokojnejší, stalo sa toho naozaj veľa. Začiatok roka sa niesol v znamení dobrého pocitu, pretože som na konci roka 2021 vydala svoju literárnu prvotinu. Vydať prvú knihu po päťdesiatke v sebe nesie osobité čaro a zadosťučinenie. Keď začala vojna na Ukrajine, cítila som veľkú bezmocnosť. Pomáhala som organizovať niekoľko zbierok. Vďaka kontaktom s učiteľmi z celého Slovenska som sa počas jarných prázdnin ocitla ako dobrovoľníčka v Ubli. Ako učiteľka ruštiny a angličtiny som tam pôsobila ako tlmočníčka. Bol to silný zážitok, ktorý dodnes spracúvam.
Na Slovensku sa nám podarilo vrátiť sa k pomerne pokojnému životu. Už moje predchádzajúce aktivity mi umožnili spoznať mnoho kolegov, ale vďaka umiestneniu v prvej desiatke v ankete Učiteľ Slovenska som sa zoznámila s deviatkou najlepších. Bola to pre mňa ľudsky veľmi obohacujúca skúsenosť. V spolupráci s portálom Čierna labuť som začala pripravovať podcasty na tému vzdelávania. Doteraz sme nahrali desať dielov. V lete som tiež prešla pešo z Florencie do Ríma. Texty z tejto púte som uviedla na čítačke v Považskej Bystrici. Bolo príjemné znova vystúpiť pred živým publikom.
Lesy máme plné elixíru života, deti majú strach z budúcnosti, rómsku osadu zrovnajú so zemou Čítajte Ako ste sa dostali na Ukrajinu?
Som ten typ človeka, ktorý musí v časoch krízy zareagovať. Moja kolegyňa zo Sniny sa dlhodobo venuje charitatívnym projektom a na jar mi pomohla vycestovať do Uble. Pracovala som v stane, kde prebiehal prvý kontakt s utečencami. Okrem osobnej roviny bolo dôležité, že som mohla študentom podať vlastné svedectvo.
Videla som utekať matky s týždňovými deťmi, domácich miláčikov či udržiavanú ženu v stredných rokoch, ktorou by som mohla byť ja sama. Mnoho kolegov argumentovalo pred žiakmi prostredníctvom mojich zážitkov. Získala som cenné priateľstvá s ľuďmi nastavenými pomáhať.
Vždy ste viedli takýto aktívny život, alebo to je otázka posledných rokov?
Vždy som viedla aktívny život, ale keď boli moje deti mladšie, musela som viac podriaďovať čas rodine. Deti už majú okolo 30 rokov, takže sa môžem naplno pustiť do plnenia svojich snov a odložených plánov. Pred dvomi rokmi mi zomrel partner, takže je to svojím spôsobom aj forma liečby. Snažím sa prostredníctvom svojich aktivít zabudnúť na nepríjemné veci, ktoré sa mi udiali.
Ako sú vnímaní pedagógovia v očiach verejnosti?
Naše postavenie vidím veľmi negatívne. Obraz učiteľov je spôsobený viacerými faktormi. V zásade si za to môžeme čiastočne aj sami. Učitelia sa u nás necítia byť odborníkmi, necítia sa byť tými, ktorí by mali dávať rady. Necítia, že ich práca sa opiera o výskum, štúdie a dlhoročné skúsenosti. Naši učitelia sa stále niečoho boja.
V článku sa dočítate:
- Ako komunikovať žiakom zložité témy?
- Či sa zmenilo správanie žiakov v kolektíve, ich schopnosti a preferencie?
- Pre koho sú dôležité v súčasnosti ešte známky?
- Prečo si nevedia rodičia a učitelia nájsť k sebe cestu?
- Tipy, ako uľahčiť učenie cudzích jazykov
Skrývajú sa za názor rodičov, riaditeľa či inšpekcie. Nechcú skúmať hranice komfortnej zóny a pustiť sa do nových vecí. Osobne veľmi rada skúšam nové veci. K svojim žiakom sa snažím pristupovať otvorene v témach, ktoré hýbu spoločnosťou, a zatiaľ som nezaznamenala negatívnu reakciu alebo dokonca útok okolia.
