Denisa Mertl vyštudovala podiatriu v Londýne. Venuje sa najmä biomechanike, kde dokáže vďaka analýze chôdze a držania tela zlepšovať stav pacientov. Od roku 2013 pôsobí na Slovensku.
Ako ste sa dostali k štúdiu podiatrie?
Na Slovensku ma neprijali na štúdium medicíny kvôli nedostatku miesta. Rozhodla som sa preto presťahovať sa do Anglicka, kde som sa plánovala pripravovať na prijímacie pohovory a zároveň pracovať ako opatrovateľka. Prihlásila som sa na lokálnu strednú školu, kde som si zopakovala maturitný ročník v angličtine.
O rok som si okrem slovenskej medicíny podala prihlášku aj na anglickú podiatriu. Nevidela som sa ako zubárka či klinický psychiater a pri plnohodnotnom štúdiu medicíny by som nedokázala pracovať. V Anglicku sa odbory podiatrie, zubného lekárstva a klinickej psychiatrie študujú oddelene od klasickej medicíny. Tento typ štúdia umožňuje študentovi popri škole aj pracovať.
Podiatria pripomína našu ortopédiu, obohatenú o prvky neurológie a diabetológie. Nakoniec som sa rozhodla pre štúdium v Londýne. Z 300 študentov podiatrie v ročníku sme dokončili štúdium 14.
Lesy máme plné elixíru života, deti majú strach z budúcnosti, rómsku osadu zrovnajú so zemou Čítajte
V čom sa podiatria a všeobecne štúdium v Londýne odlišuje od našej klasickej medicíny?
Štúdium musíte dokončiť do piatich rokov, prípadne skôr. Aj štandardnú medicínu môžete absolvovať v Anglicku za menej ako päť rokov, záleží len od vašej šikovnosti. Vyberáte si prednášky a určujete čas strávený štúdiom.
Najväčší rozdiel predstavuje samotná prax. Od prvého ročníka trávite na klinike jeden deň v týždni a blok v rozmedzí dvoch až štyroch týždňov dvakrát za rok. Každý ročník sa tieto nároky zväčšujú. Hneď na prvej praxi som musela spraviť lokálne anestetiká, čo bolo brutálne. Od začiatku sa musíte učiť fungovať v dennej lekárskej rutine.
Počas štúdia sme museli absolvovať prednášky zamerané na komunikáciu s pacientmi. Zo začiatku som nechápala ich význam, ale pripravilo ma to na rozmanité situácie z praxe. Na Slovensku sa často stretávam s názorom, že lekári vystupujú nadradene a bez empatie, ale tiež sme len ľudia. Nie vždy vieme, ako na niektoré situácie reagovať.
V zahraničí sa k medicíne pristupuje komplexnejšie, ako k službe verejnosti. Iný semester sa zasa učíte, ako komunikovať a spolupracovať s kolegami, v čom vidím obrovský potenciál a deficit v našom prostredí.
Ako ste vnímali návrat na Slovensko?
Bolo to hrozné. Samotné písanie lekárskych správ bolo pre mňa utrpením, pretože som študovala názvoslovie v angličtine. Správy som dopisovala až po skončení ambulantných hodín. Lekári ma zatracovali, pretože nikdy o podiatrii nepočuli.
V článku sa dočítate:
- Koho v Londýne podiatrička ošetrovala?
- Ako prebieha diagnostika pacientov?
- Do akej mierny môžu zubné zákroky ovplyvniť dolnú časť tela?
- Ktorým vrcholovým športovcom nastavovala lekárka obuv? A ako?
- Na čo si dať pozor pri výbere topánok?
Trvalo niekoľko rokov, kým som získala uznanie kolegov a ich dôveru. Postupne som sa dostala k liečeniu futbalistov Slovana a nakoniec k samotnej reprezentácii. Zo začiatku som futbalistov podceňovala. Nakoniec som si jedného z nich zobrala. Ešte počas štúdia som musela za trest sadrovať futbalistov. Bolo to vtedy považované za špinavú prácu. Táto skúsenosť mi však pomohla získať novú perspektívu a prax v športovej medicíne. Výrazne to ovplyvnilo moju ďalšiu kariéru. Mala som šťastie na uznávaných lekárov a spolupracovala som s nimi na zaujímavom výskume. V súkromnej klinike na Harley Street som ošetrovala dokonca členov kráľovskej rodiny.
