V sedemnástich prestúpil z materskej Dubnice do neďalekého AS Trenčín. „V mladšom doraste Dubnice sme boli výborný ročník, Jano Vlasko a ďalší, ja som bol kapitán. Ale hrával som aj futsal za Program Dubnica, čo sa nepáčilo môjmu trénerovi Jozefovi Kamenčíkovi, s ktorým mám napriek tomu doteraz dobré vzťahy. Moja mladá horúca hlava ho ignorovala, on ma zato nepostavil na dva zápasy. Tak som išiel do Trenčína. Mohol som ísť aj do Slovácka, ktoré malo vtedy dobrú akadémiu,“ spomínal Vraník, ktorý piaty rok kope krajskú ligu za Košecu, ale na papieri je doteraz hráčom AS.
Kto je prečínsky strelec od prírody, kto kope viac ako elektrina a kto je buldozér Kvašova? (Bonzáčik V. ligy) Čítajte Celú kariéru ho trápi koleno, musel už podstúpiť štyri operácie, dve plastiky a dve artroskopie. V trenčianskom doraste, kde bol dve a pol sezóny, mal našliapnuté na prvoligovú kariéru. Klub vtedy prebrali Holanďania, nastala éra Alda Baéza či Depetrisa a tréner Stano si na tréningy áčka brával aj najšikovnejších dorastencov, medzi nimi aj Vraníka.
EŠTE SA DOČÍTATE:
- Aký zdravotné problémy ho paradoxne takmer pripravili o futbal,
- ako išiel preto z Borčíc do zahraničia,
- ako ho v Anglicku opäť zlanárili k futbalu,
- ako Košečanom pomohli k otočke v Novákoch deti,
- kto je v tíme FK okrem Vraníka "stará páka".
„Nerád rozprávam o sebe, ale ľudia, ktorí ma poznajú hovorili, že som talent. Myslím, že na prvú ligu som mal. Ale beriem to športovo, všetko sa pre niečo deje. Poplakal som si už dosť, keď som bol mladší. Prvýkrát som si roztrhol väzy v kolene, keď som mal osemnásť. Pamätám sa, akoby to bolo včera, hrali sme turnaj v Častkovciach. Odvtedy som sa už len tak motal, najvyššie som hral tretiu ligu v Novom Meste.“
