Reč je o Pavlovi Košíkovi (60). Rodák zo Svinnej pri Trenčíne je odchovancom miestnej Jednoty, kde už ako dorastenec nastúpil niekoľkokrát aj v áčku. Po návrate z vojny, ktorú strávil futbalovo v Stříbre v českom okresnom prebore, keďže nemal nikoho, kto by ho pretlačil do lepšieho tímu, sa Košík vrátil do Trenčína, ktorý sa z Jednoty premenoval na TTS a trénoval ho Michal Vičan.

„Ako mladý hráč som nemal šancu sa uchytiť v áčku, tak som sa išiel sám ponúknuť do Bánoviec. Trenčania vymysleli fintu a z Bánoviec išiel za mňa na výmenu Marián Opačitý. Vynikajúci futbalista, po vojne bol dokonca v pražskej Bohemke, ale svoj talent premrhal,“ spomínal Košík.

V Bánovciach sa mu darilo a do Považskej Bystrice si ho vytypoval Jozef Marko. „Musím pochváliť vtedajšieho predsedu považskobystrického klubu Freda Richtera. Takého človeka som pri futbale ešte nestretol, férový, splnil všetko, na čom sme sa dohodli. To v Trenčíne neexistovalo, tam peniaze dlhovali viacerým hráčom.“
EŠTE SA DOČÍTATE:
- Ako do dobre fungujúcej Považskej Bystrice prišiel jeden metodik a hra išla dole,
- ako najskôr postúpil Inter Bratislava a čo na tom nesedelo,
- ako funkcionári Považskej znervózňovali hráčov,
- čo bolo najväčším omylom považskobystrického futbalu,
- prečo si mal Košík pred návratom pod Manín radšej "nohy dolámať",
- ako mali výstupy na trénerskej lavičke s bossom futbalu v Domaniži.
Futbalisti mali v meste pod Manínom vytvorené výborné podmienky. „Do práce sme nechodili, výplaty nám odtiaľ posielali. Mali sme tu rehabilitácie, podvodné masáže, to nemali vtedy ani ligové mančafty. Zarábal som raz toľko ako v Bánovciach.“