K ukončeniu pôsobenia viedli skúseného arbitra zdravotné dôvody. „Už v roku 2018, keď som dostal infarkt, som rozmýšľal, že to nebude také ako predtým. Telo bolo zoslabnuté, futbal je rýchlejší a mne pribúdajú roky,“ rozhovoril sa Pecuš vo svojom byte v Lednických Rovniach.

Ani po infarkte sa však svojej vášne k futbalu a rozhodovaniu nevzdal. „Skúsil som to. Na zápasy som chodieval ako asistent rozhodcu, ako hlavný som rozhodoval iba zápasy kategórie U11. Jednak preto, lebo mi to odporučil kardiológ, aby som veľmi opatrne zaťažoval telo a aj mi to v podstate takto vyhovovalo. Rozhodovať som chodieval každé dva týždne, lebo sa snažím pomôcť aj na Rovniach ako hlásateľ pri futbalových stretnutiach.“
EŠTE SA DOČÍTATE:
- Na akom čísle sa zastavil počet zápasov Mariána Pecuša,
- ktoré zápasy mu utkveli v pamäti,
- ktoré duely mu nevyšli,
- ktorí hráči mu pomohli,
- niečo o divokých deväťdesiatych rokoch,
- či zostane pri futbale.
Začali sa však kopiť zdravotné problémy. „Vlastne iba jeden, žltačka, ktorá sa ale opakovala. V nemocnici som bol naposledy teraz 1. mája, štvrtýkrát v priebehu necelého roka. Nie je to infekčné, doktori tvrdia, že je to spôsobené tým, že mi telo vytvára hustú žlč a tá sa nedistribuuje po tele tak, ako by sa mala. Väčšinou ožltnem, idem si do nemocnice poležať na desať dní, dajú mi tam infúzie. Na žlčovode mám stand, ktorý ho rozširuje, aby žlč mohla odtekať tak, ako má. Teraz mi ho vo vojenskej nemocnici v Ružomberku vymenili už štvrtýkrát.“