LEDNICA. Na hrade Lednica v okrese Púchov spustili zástupcovia združenia Zachráňme hrady petíciu, ktorou chcú upozorniť na katastrofálny stav starostlivosti o kultúrne dedičstvo zo strany štátu.
Projekt, ktorý im roky pomáhal obnovovať a zachraňovať vzácne hrady na celom Slovensku, zastavili a náhrada je v regióne nedostatočná.
Výsledkom sú zastavené alebo výrazne spomalené práce na obnove hradov Lednica a Bystrica, ale aj množstva ďalších vrátane jedného z najznámejších hradov na Slovensku, hradu Beckov.
Zástupcovia združení žiadajú štát, aby sa tejto téme venoval a snažil sa nájsť optimálne riešenie v oblasti financovania, a teda podpory nadšencov, často dobrovoľníkov, ktorí sa do obnovy pamiatok pustili z presvedčenia, že tieto objekty je potrebné zachovať pre ďalšie generácie.
Hromadné výpovede podali aj pediatri na Považí. Vyjadrili nesúhlas s dĺžkou ordinačných hodín Čítajte Petíciu spustili v Lednici
Pri ohlásení petície za systematické financovanie záchrany kultúrnych pamiatok, ktorá potrvá počas celého leta až do konca augusta, sa na hrade Lednica zišli Miroslav Tichý zo Združenia hradu Bystrica, Peter Martinisko z hradu Lednica, Peter Pastier z hradu Beckov a Vladimír Žufa z hradu Uhrovec.
„Zišli sme sa hlavne preto, aby sme odprezentovali petíciu, ktorou vyzývame vládu SR na zlepšenie financovania záchrany kultúrnych pamiatok na Slovensku. Doterajšie financovanie, ktoré prebiehalo od roku 2004 až do roku 2023, je nedostatočné a nízke. Od roku 2004 do roku 2021 bolo na tento účel preinvestovaných zo štátneho rozpočtu prostredníctvom Ministerstva kultúry SR 98 miliónov eur. To je v porovnaní s ostatnými výdavkami nášho štátu naozaj málo,“ povedal Ratibor Mazúr, predseda združenia Zachráňme hrady. Celkový dlh Slovenskej republiky voči pamiatkam, ktoré potrebujú záchranu, údržbu a opravy, predstavuje niekoľko miliárd.
V článku sa dočítate
- ako pokračuje obnova hradov v regióne,
- prečo je terajší systém financovania nedostatočný,
- ako skomplikoval prácu na hradoch koniec úspešného projektu,
- prečo zástupcovia združení vypísali petíciu,
- aké zmeny by potrebovali, aby pamiatky dokázali zachrániť.
„Pamiatkový úrad to vyčíslil vo svojej správe na dve až štyri miliardy eur. Je to obrovská suma, preto si myslíme, že tých 98 miliónov, ktoré boli preinvestované za 17 rokov, je naozaj málo,“ dodal Mazúr.
Chcú obnovenie projektu
Desať rokov fungoval projekt spolupráce ministerstva kultúry s ministerstvom práce a sociálnych vecí. Združenia mohli zamestnávať pracovníkov, ktorí boli evidovaní na úrade práce a boli zo znevýhodneného prostredia. Na ich mzdy dostávali z týchto dvoch rezortov financie.
„Projekt rozbehli v roku 2011 a vďaka nemu sa do záchranných prác na hradoch a kaštieľoch zapájali stovky pracovníkov. V najlepších rokoch to bolo 700 až 800 pracovníkov zo znevýhodnených skupín. To znamená tých, ktorí boli dlhodobo nezamestnaní a evidovaní na úrade práce a nevedeli sa inde zamestnať. Tak pracovali na obnove pamiatok,“ priblížil Mazúr.
Využívajú cyklotrasu vo výstavbe, vstup na ňu je však zakázaný Čítajte Tento projekt podľa slov predsedu združenia veľmi pomohol našim pamiatkam.
„Keby prácu, ktorú vykonávali títo ľudia počas trvania projektu, robili profesionálne firmy, neurobia toho toľko, bolo by to menej práce za násobne viacej peňazí. Ľudia z projektu prácu vykonávali poctivo.“
Projekt prebiehal na 35 až 40 pamiatkach na Slovensku. Ministerstvo práce však v tomto projekte už nepokračovalo, nepožiadali o predĺženie financovania z eurofondov, a preto ani ministerstvo kultúry už na podobnú podporu nemá financie.
