Jozef Pobočík z Brvnišťa v okrese Považská Bystrica sa venuje výrobe fujár a píšťal už tridsať rokov. Jeho nástroje dostali slovenskí prezidenti aj zahraničné návštevy, fujary si tak našli cestu na všetky kontinenty sveta. Vo svojej dedine a okolí obnovil tradíciu výroby a hrania na rífové píšťaly, k tejto tradícii priviedol aj pokračovateľov.
Zachraňujú hrady, úspešný projekt im však zastavili. Prišli o stovky zaškolených pracovníkov Čítajte Ako ste sa k výrobe pastierskych hudobných nástrojov dostali?
Pochádzam z folkloristickej rodiny. Otec hral v ľudovej muzike na husliach, mamka bola celoživotnou speváčkou v ženskej speváckej skupine a hrala aj ochotnícke divadlo. V deväťdesiatych rokoch, v rokoch veľkých zmien, sa začala folklórna činnosť v našej dedine vytrácať.
To ma vážne znepokojilo a pokúsil som sa dať dokopy ľudí, o ktorých som vedel, že majú k folklóru a tradíciám blízko. Súvisí to asi aj s tým, že čím je človek starší, tým viac sa vracia ku koreňom. Napriek snahám a určitým prísľubom sa tento zámer nepodaril. Ľudia sa začali uzatvárať, v našej dedine toto obdobie nebolo pre rozvoj folklóru žičlivé.
V článku sa dočítate
- ako fujaru remeselník vyrába,
- kde všade sa hudobné nástroje z Brvnišťa už dostali,
- ako dlho trvá výroba fujary,
- prečo toto remeslo upadá.
Keďže u starších, aj bývalých folkloristov som záujem nenašiel, tak som to skúsil s mládežníckou skupinou. To sa mi z hľadiska ďalšej perspektívy javilo oveľa lepšie a skupina Bukoviny z Brvnišťa s väčšími alebo menšími úspechmi pokračuje doteraz. Vedúcu úlohu prebrali mladí ľudia, mne zostalo viac priestoru pre sólové účinkovanie.
