POVAŽSKÁ BYSTRICA. Pochádzajú z Považskej Bystrice, no úspechy žnú aj v zahraničí. Vysokoškoláčky Estelle Marečková a Veronika Karasová sa venujú fotografii. Študujú iné vysoké školy, majú rozdielny štýl, obe však fotenie napĺňa. Veronika študuje fotografiu na Fakulte výtvarných umení Vysokého učenia technického v Brne, Estelle zas knižný dizajn na Fakulte Umení na Ostravskej univerzite.
Ako ste sa dostali k fotografii?
Veronika: Cez môjho brata, ktorý tiež fotil ako hobby. Tým, že je starší, vzhliadala som k nemu. Chcela som robiť to, čo on. A už mi to zostalo. Že vraj som sa hrala s foťákom, už keď som mala tri roky. Stále som niečo fotila. Ale asi v trinástich som si uvedomila, že fotenie milujem.
Estelle: Môj tato je fotograf. Mala som to v rodine. Ale tak poriadne si ma to našlo pred necelým rokom, keď som cestovala po Írsku. Tam vzniklo nadšenie pre fotografiu.
Veronika, vy fotografiu aj študujete. Kedy ste sa rozhodli, že sa z hobby stane niečo viac?
Veronika: Na strednú školu som chodila na gymnáziu. Dlho som si myslela, že pôjdem študovať niečo humanitné. Ale potom som si uvedomila, že ma neláka nič teoretické. Povedala som si, že idem študovať to, čo ma baví. Takže som sa rozhodla pre fotku v poslednom ročníku na gymnáziu.
Estelle, vy to máte inak a fotografiu neštudujete...
Estelle: Áno, študujem knižný dizajn. Najskôr som vyštudovala grafický dizajn na strednej v Žiline. A tak nejak prirodzene si ma našla aj kniha. Je to môj hlavný zámer práce, ale venujem sa viacerým médiám.
Veronika: Ani si neuvažovala, že pôjdeš študovať fotografiu?
Estelle: Momentálne rozmýšľam, že pôjdem, keď dokončím bakalárske štúdium. Ale teraz je fotka len jedno z médií, ktorým sa venujem.
DOČÍTATE SA:
- Či je fotografovanie jednoduchá činnosť,
- či tvorbu dievčat ovplyvnilo mesto Považská Bystrica,
- aké úspechy so svojimi fotografiami dosiahli.
Prečo myslíte, že vás k fotografovaniu inšpirovalo práve Írsko?
Estelle: Išlo to asi prirodzene s nejakým nadšením z cestovania. Človek vidí veľa nových vecí. O Írsku sa hovorí, ako o krajine svetla, raji pre fotografov. Svetlo tam je jemnejšie, ako u nás. A svetlo je veľká téma v mojej fotke.
Obe ste mali so svojimi fotografiami úspech.
Veronika: Môj prvý úspech ma motivoval vo fotení pokračovať. Umiestnila som sa na druhom mieste v medzinárodnej fotografickej súťaži v kategórií architektúra. Výherné fotografie vystavovali v Moskve. Bolo to asi v druhom ročníku na strednej. Vtedy som si povedala, že mi fotenie fakt ide. Mala som aj ďalšie výstavy. Tých si vážim viac, lebo pri tých som bola osobne prítomná. Do Moskvy som vtedy nešla.
Podujatie, ktoré láka študentov späť do Považskej Bystrice. Štuchafest nielen baví, aj pomáha Čítajte Prvýkrát som vystavovala minulý rok na Tehlárni (umelecký festival mladých umelcov, pozn. red.). Veľmi sa mi to zapáčilo a utvrdilo ma to v tom, že sa chcem fotografii venovať. Teraz som v prvom ročníku na vysokej, a svoju prácu som vystavovala v Prahe a Ostrave. Toto leto som vystavovala v Sirotinci (multižánrový festival mladého umenia v Modre, koná sa v budove bývalého sirotinca, poz.red. ) a opäť budem vystavovať na Tehlárni.
Estelle: Moja prvá výstava bola pred štvrťrokom v Írsku. Ono to bolo veľmi vtipné, že moja prvá výstava bola z niečoho, čomu som sa venovala tak krátko. Kurátorka lokálnej galéria našla moje portfólio. Bolo to veľké šťastie, lebo oni tam majú vlastné výtvarnícke zázemie. Nestáva sa často, že by vystavoval niekto zo zahraničia. Už vôbec nie mladý študent, ktorý je v Írsku tri mesiace. Na celej výstave som spolupracovala s írskym spisovateľom, novinárom a hudobníkom Peterom Murphym. Bola som najmladšia vystavujúca, akú tam kedy mali. Mala som 20. Bolo to pekné zakončenie druhej dekády môjho života.
