POVAŽSKÁ TEPLÁ. V úvode podujatia privítali všetkých zúčastnených významní hostia, ako viceprezident poľovníckej komory Alojz Kaššák, predseda obvodnej poľovníckej komory Anton Novosád, predsedovia susedných poľovníckych združení, starostovia obcí a iní.
„Sme veľmi radi, že sa takéto oslavy pripravujú, za čo patrí vďaka všetkým členom združenia, ktorí obetujú prípravám svoj voľný čas. Za 30 rokov odviedli všetci poriadny kus práce, “ uviedol viceprezident Kaššák.
„Žijeme dobu, kedy sa poľovníctvo dostalo niekde na okraj a niektorí naň pozerajú cez prsty. Poľovníkov pokladajú za vášnivcov, ktorí chcú naplniť mraziaky a neuvedomujú si, že poľovníctvo je služba spoločnosti. Možno bude musieť prejsť pár rokov, aby si to ľudia začali uvedomovať. Niekedy je to celoživotná práca v prospech spoločnosti a vidieka. Poľovníci sú jedna z posledných zložiek, ktorí tvoria kolorit vidieka a prispievajú k tvorbe krajiny a k dodržiavaniu starých tradícií,“ skonštatoval Alojz Kaššák.
Prezentácia združenia
Otcom myšlienky usporiadať veľkolepú oslavu bol predseda združenia Jozef Smatana, ktorému príprava spoločenských udalostí prirástla k srdcu. Jozef Smatana stál pri zrode združenia a previedol spolok turbulentnými zmenami, ktoré vyplynuli z aktuálnej spoločenskej situácie. Podľa jeho slov poľovnícke združenie postavili na pevných základoch a pilieroch ako sú starostlivosť o zver, práca s mládežou a práca s verejnou mienkou.
„Uvedomujeme si, že verejnosť nám nie je priaznivo naklonená a aj toto je jeden z dôvodov usporiadania akcie, ktorú sme zároveň využili na vlastnú prezentáciu,“ zhodnotil predseda združenia. Viac už v krátkom rozhovore.
Čo podstatné sa za 30 rokov udialo?
Z pohľadu vekov, je tridsať rokov krátka doba, ale ak sa obzriem dozadu, udialo sa toho viac, než dosť. Tradičné poľovníctvo sa politickými rozhodnutiami začalo rúcať v základoch a my tomuto všetkému musíme čeliť.
Verejná mienka je nám nepriaznivo naklonená aj z dôvodov útokov aktivistov, ktorí neprinášajú konštruktívnu diskusiu. Zabúdajú na prirodzenú reguláciu zveri, ktorá je premnožená a spôsobuje veľké hospodárske škody. Zabúdajú taktiež na prácu, ktorú vykonávame počas celého roku ako vakcinácia či prikrmovanie zveri počas zimného obdobia, kosenie, sušenie, zvážanie sena, zásobovanie krmelcov, výchova poľovne upotrebiteľných psov a príprava na skúšky...
Opisujú nás len ako strelcov, ktorí poľujú na zver, čo nám je veľmi ľúto. Boli to práve poľovníci, ktorí regulovali africký mor ošípaných. Nebol to zásahový tím o ktorom stále počúvame. Aktivisti rozdúchavajú vášne ale bez zodpovednosti a možných riešení.
Čo by pomohlo v zlepšení mienky:
-Chýba tu edukácia, ktorá by mala plynúť už z učebných osnov ako predmet príroda a starostlivosť o zver. Aj preto ma teší, že práve na tejto akcií máme stanovisko lesnej pedagogiky, ktorá podčiarkuje užitočnosť poľovníctva.
Zduženie napreduje, čo odráža aktivitu všetkých členov. Aké sú tie najväčšie míľniky, ktoré posunuli združenie vpred?
-Spomeniem rekonštrukciu chaty, ktorá je majetkom združenia a je využívaná nielen členmi ale aj širokou verejnosťou. Taktiež zazmluvnenie revíru na 15 rokov, kde sme sa s vlastníkmi revírov dohodli na obojstranne výhodných podmienkach, rešpektujúc nároky na prípadné škody.
Koľko členov má združenie?
-Združenie tvorí 34 členov. Nejdeme pokusom – kto má peniaze, ten je členom. Všetci naši poľovníci sú nadšenci, ktorí si na prijatie počkali a ako kandidáti boli prínosom pre združenie. Počet členov sme zvýšili z pôvodných 29, pretože zver je premnožená a pácha veľkú škodu. Počet členov zodpovedá plánu lovu, ktorý je nám každoročne stanovený.
Priestor dávame najmä mladým ľuďom, pretože si uvedomujeme moderné trendy. Ale staré hodnoty a princípy musia zostať zachované.
Poľovnícke združenie Tiesňava
Združenie je súčasťou združenia, ktoré sa založilo 1963, ktorého názov bol Manín. Po spoločensko politických zmenách sa združenie Manín rozdelilo a vytvorili sa menšie združenia medzi ktoré patrí aj PZ Tiesňava, ktoré prevzalo štafetu. AJ keď staré ľudové poľovníctvo má v súčasnej dobe problémy hodnoty zdedené po predkoch zostali zachované.
