Veľa o výrobe krojov vieme z rozprávania staršej generácie. Práve tak sa o výrobe dozvedel aj Martin Šimko z Rajca, ktorý oblieka aj mnohé skupiny a súbory na Považí. Hovorí však, že veľa ľudí už nedbá na tradičnosť a ľudový odev najrôznejšie upravujú.
Čo vás priviedlo k výrobe krojov?
Dostal som sa ako osemnásťročný chalan ku tkaniu. To mi pomohlo nakontaktovať sa na ľudí, ktorí ešte nosili kroje. Babky ma pri tkaní trošku podceňovali, že som chalan, že mi to nepôjde. Už potom, keď videli, že mi to ide a že im viem pomôcť povyťahovali, čo mali. Tak som začal zbierať kroje.
Bolo to na dobrovoľnosti, kto mi čo dal. Keď som chcel niečo kúpiť, bolo to podozrivé a mysleli si, že to chcem ďalej predať. Vtedy boli kroje na smiech. Vraveli, že na čo mi to bude, už sa to nenosí. Teraz veľa ľudí, čo o tom niečo vedelo, už nežije.
Pamätníčky, ktoré ešte žijú, si tiež pamätajú len matne, ako sa kroje nosili. Nie sú potom hranice a ľudia nedodržiavajú pravidlá nosenia, ako kedysi. Objavujú sa nové prvky, ktoré na odeve neboli. Veľa vecí o výrobe nemáme zaznamenaných. Tak, keď som mal už nejaké kúsky doma, začal som ich párať a rozoberať, aby som videl, ako boli ušité.
Prečo nastal spomínaný útlm v záujme o kroje?
Prišli fabriky. Chlapi prišli z roboty z Ameriky a ženám povedali, že z nich budú panské ženy. Veľa vecí sa spálilo. Druhá vec je, že do fabrík sa cestovalo, prišli autobusy. Ženy nevedeli v kroji fungovať, bolo to nepraktické. Keď išiel niekto v kroji, bol za sedliaka. Kedysi sa to neobdivovalo, pretože sa jednalo o odev jednej z najnižších vrstiev obyvateľstva.
V ROZHOVORE SA DOČÍTATE:
- Prečo nastal útlm v záujme o kroje,
- v čom sa zmenili postupy výroby krojov,
- ako sa vyrábali kroje v minulosti,
- ktorým folklórnym súborom na Považí vyrábal Šimko kroje.
V čom sa zmenili postupy výroby?
Všetko sa uľahčuje. Už aj sukňa sa šije naopak. Kedysi sa ušila sukňa, až potom sa riasila. Teraz nariasia látku a potom šijú. Pri tom sa riasy pokazia. Robia sa iné strihy. Na krojoch boli primitívne strihy. Preložil sa kus plátna, spravila sa diera na hlavu, ruky.
Oni v minulosti látkou neplytvali. Teraz nešetríme. Sukňa sa spraví tak, aby sa točila, pritom sa nikdy točiť nemala. Mal sa zdvíhať len zadok, kde bolo látky viac. Veľa súborov si preto strih upravilo na zvonový. To ale nikdy nebolo, lebo vzniká veľa odpadu. Niekedy som radšej, keď sa v súboroch vedia o kroje dobre postarať, akoby ich mali zlepšovať.
Ako teda vyrábali kroje v minulosti?
