Článok pokračuje pod video reklamou
V arabčine jeho názov znie Raqs sharqi, čo znamená Tanec východu. Jeho zmyslom nie je, ako sa Európania domnievajú, zvádzanie mužov. Dnes si ho ženy cenia predovšetkým pre jeho pozitívne účinky na zdravie a krásu. Stále viac a viac žien ho tancuje nielen pre zábavu, ale aj pre jeho priaznivé účinky. Brušný tanec je založený na jemných pohyboch všetkých častí tela a viac ako iné tanečné formy umožňuje každej žene nájsť v sebe a vyjadriť svoju vlastnú osobnosť a objaviť svoj individuálny pôvab. Brušný tanec je jednou z najstarších tanečných foriem, ktorá je dodnes živá a krásna. Predpokladá sa, že je tak 5-10-tisíc rokov starý. Jeho stopy nachádzame v rôznych kultúrach, ale presný pôvod nepoznáme. Základom orientálneho tanca sú krúživé a trasľavé pohyby, ktoré sú pre telo prirodzené. Takto v dávnych dobách vyjadrovali ženy svoje hlboké city a svoju spojitosť s prírodou. Antropológovia zistili, že sa tancoval v dávnych kultúrach Afriky, Indie a Blízkeho východu. V týchto kultúrach bola samozrejmá viera v ženskú bohyňu. Preukazovala sa úcta k Matke prírode a všetkým jej tvorom. Bohyňa bola uctievaná hudbou, spevom a tancom.
Brušný tanec svedčí o úcte, ktorú prejavovali ľudia k svojmu telu. Telo bolo vnímané ako dielo stvorenia a zároveň chrámom duše. Niektoré egyptské vykopávky zobrazujú tanečnice v určitých pózach brušného tanca, čo vyjadruje, že bol chrámovým posvätným tancom. K jeho ďalšiemu vývoju zároveň prispela vysoká umelecká úroveň dávnych kultúr.
Po skončení tzv. zlatého veku ľudstva nastalo sťahovanie národov a na celom svete sa miešali rôzne rasy a kultúry. Niektoré oslavovali i naďalej brušný tanec ako súčasť náboženských obradov, iné ho tancovali pre jeho liečebné účinky, ďalšie ako prípravu na pôrod, ako súčasť pytačkových rituálov alebo pre radosť. V stredoveku sa pôvodný zmysel brušného tanca v niektorých častiach sveta vytratil. Prežil len v oblastiach Blízkeho východu, v Afrike, Indii, Polynézii.
Na západe sa objavil v 19. storočí. Informácie a kresby o Oriente a tanci priniesli cestovatelia, a tým vzbudili veľkú zvedavosť a záujem aj potom, keď na Svetovej výstave v Chicagu v roku 1893 po prvýkrát vystúpila orientálna tanečnica Little Egypta, tanečná skupina Middle East Dance. Západná verejnosť bola šokovaná, ale zároveň fascinovaná. Odvtedy začalo na Západe vystupovať stále viac orientálnych tanečníc. Boli to napríklad Ruth St. Denise a Izabela Duncan, ktoré sa nechali inšpirovať východnou kultúrou, ktoré toto umenie na Západe revolučne presadzovali. Neskôr presadili brušný tanec tanečnice, ako je napríklad Mary Garden so svojím presláveným tancom so siedmimi závojmi a legendárna Mata Hari. Tak ako záujem o Orient vzplanul, tak aj vyhasol. Znovu ho vzkriesil Hollywood vo filmoch v štýle rozprávok Tisíc a jednej noci a začiatkom 60. rokov začali v Amerike vznikať prvé školy brušného tanca. Ich počet neustále vzrastal. V 70. rokoch sa vďaka ženám amerických vojakov dostal konečne aj do Európy.
Mila el Kral, tanečnica, choreografka, lektorka a dvojnásobná víťazka medzinárodného tanečného festivalu v Prahe 2002 (choreografia a kostýmový scenár), je jediná diplomovaná lektorka orientálneho tanca v Česku s 20-ročnou praxou a skúsenosťami vo vyučovaní. Po skúsenostiach s rôznymi druhmi tanca, ako napríklad jazzdance, stepdance, flamenco, sa v roku 1986 v Centre orientálneho tanca v Mníchove začala venovať orientálnemu tancu, kde absolvovala štvorročné vyučovanie. Mnohotvárnosť tohto tanca ju nadchla natoľko, že využila každučkú príležitosť k jeho zdokonaleniu a štúdiu u známych tanečníc z celého sveta.
„Keď som pred osemnástimi rokmi s brušným tancom začala ako s koníčkom, ani som len netušila, čo brušný tanec dokáže. Sotva som sa týmto blahodárnym tancom nadchla, stačilo pár sekúnd, moja jazda autom skončila v nemocnici a zo mňa sa stala bezmocná pacientka. Doslova tri mesiace v invalidnom vozíku, sedem v nemocniciach a rok na barlách. Lekári ma pripravovali na to, že na tancovanie budem musieť zabudnúť. Keď som sa z toho šoku spamätala, rozhodla som sa tomu nepoddať a bojovať,“ hovorí známa tanečnica.
Mila el Kral všestranne obohatila svoj tanečný štýl na študijných cestách po krajinách Orientu v rámci dvojročného pobytu v Turecku. V roku 1991 v Lipsku založila a dodnes vedie najväčšiu školu orientálneho tanca v Nemecku a v roku 1997 založila ako priekopníčka prvú Školu orientálneho tanca v Česku. Popularita a úspech jej priniesli veľký počet vystúpení na festivaloch vo filme a televízii, pred politickými a kráľovskými osobnosťami orientálnych štátov. V Sýrii, Egypte, Turecku, Viedni, Berlíne, Hamburgu, Mníchove a ďalších krajinách a mestách. Okrem tanca vyštudovala v Nemecku fyzioterapiu a liečiteľstvo. Systematicky vie naučiť svoju autorizovanú rekondičnú metódu orientálneho brušného tanca pre zdravie, ktorá ženám v akomkoľvek veku pomôže odstrániť zdravotné problémy, ako sú napr. bolesti chrbtice, zlá pohyblivosť kĺbov, zažívacie problémy, psychické ťažkosti (depresie, úzkosť nízke sebahodnotenie, komunikačné problémy, a pod.), menštruačné, klimakterické ťažkosti a nespavosť.
„Práve brušný tanec mi pomohol vrátiť sa do normálneho života. Ako vyštudovaná liečiteľka a fyziotarapeutička som vedela, čo si môžem dovoliť a ako na sebe pracovať. Najprv som začala s precvičovaním ochabnutého svalstva na lôžku. Len čo som sa postavila na nohy, potrebovala som pri chôdzi už len malú paličku. Začala som s intenzívnym tréningom brušného tanca a chodila som každý deň do kurzu. Pri tanci som zabudla na bolesť, ktorá ma prenasledovala. Onedlho som sa cítila nielen fyzicky, ale aj psychicky omnoho lepšie. Na vlastnej koži som si vyskúšala akú má silu brušný tanec a začala som sa mu venovať profesionálne. Brušný tanec mi dodal sebadôveru a radosť zo života,“ dodáva Mila el Kral.
Vo východnej časti Nemeckej republiky, ale aj v Českej republike pripravila veľký počet profesionálnych tanečníc, ktoré vystupujú a ďalej vyučujú orientálny brušný tanec nielen v jej škole ale aj v iných mestách. Je zakladajúcim členom Asociácie orientálneho tanca a kultúry (Asotal) a Únie lektoriek orientálneho tanca (Uniot). Mila el Kral sa rozhodla školiť na Slovensku, podobne ako v Česku, kvalitné lektorky. V Považskej Bystrici, s u nej vyškolenou Renátou Kokanovičovou, začínajú v septembri.
