Bol medzi prvými na Slovensku, čo sa dostal k rýchlokorčuľovaniu na krátkej dráhe. Našich športovcov viedol na Univerziáde na Štrbskom Plese.
Čo vás priviedlo do Púchova?
Naposledy som učil na Fakulte telesnej výchovy a nakoľko mi skončila pracovná zmluva, po piatich rokoch som musel absolvovať výberové konanie, v ktorom som neuspel. Zháňal som učenie na nejakej strednej škole v Bratislave, no nepodarilo sa mi to. Sestra býva v Púchove, odporučila mi prísť sem. Dva roky som bol bez chuti do života. Až tu mi pán Sušanin naznačil, že záujem o moje služby je. Podarilo sa mi spojiť s hokejistami a vyskúšať moje skúsenosti tu. Chcel by som sa usadiť Púchove a pracovať. Stal som sa podielnikom „eséročky“ a to je jeden z momentov, ktorý ma bude hnať do práce.
Vašou snahou je spoločne s CVČ Včielka rozbehnúť rýchlokorčuľovanie na krátkej trati. Koho zoberiete?
Každého, kto bude vedieť korčuľovať a vekovo od štvrtákov hore. Ak by bol záujem, neskoršie by sme išli aj do nižších kategórii.
Kedysi som robil atletiku závodne, viem, že je to šport pre atlétov. V podstate je to atletická disciplína, len sa robí na korčuliach. Je veľa ľudí, veľa chlapcov, ktorí hrajú hokej od malička. Bohužiaľ, do hokejovej špičky sa ich dostane malé percento. Niektorí sú takí, že nemajú zmysel pre kolektívny šport.
Toto je možnosť využiť kvality každého jedného. Ako šprintéra ma to chytilo, je to fantastický šport.
V čom je teda fantastický?
V oblúkoch sa jazdí poležiačky. Dráha má 111,5 metra. Ovál na normálnom štadióne je vytýčený gumovými kolíčkami. Stane sa, že pretekár ho odkopne. Celé ihrisko pri veľkých pretekoch je zabezpečené 30-centimetrovými širokými penovými mantinelmi. Úrazy sa stávajú, ako všade.
Termínovo kedy plánuje začať?
Hovorí sa o spustení ľadovej plochy 1. septembra, pôvodne sa uvažovalo koncom októbra. Mohli by sme hrať mužskú hokejovú súťaž, už sme vyžrebovaní. Tá začína koncom októbra, preto už 1. septembra treba spustiť ľadovú plochu k tréningom.