Jozefína Zaukolcová z Považskej Bystrice je v cukrárenských kruhoch známou osobnosťou. Má za sebou medzinárodné úspechy, vydané publikácie aj účinkovanie na televíznych obrazovkách.
Je aj majsterkou odbornej výchovy pre odbor cukrár na Strednej škole obchodu a služieb v Púchove a predsedníčkou Klubu cukrárov Slovenského zväzu kuchárov a cukrárov. Okrem toho je však aj porotkyňou v tretej sérii cukrárskej súťaže Pečie celé Slovensko.
Mnohých určite zaujíma, ako to vyzerá na „pľaci“ súťaže Pečie celé Slovensko. Mohli by ste priblížiť bežný natáčací deň? Čo všetko diváci na obrazovkách nevidia?
Každý deň natáčania šou je vopred starostlivo naplánovaný. Je to ako na letisku. Všetko má svoj presný čas, miesto, veľké množstvo ľudí, ktorých divák nevidí, každý vie, čo má robiť. Pracovný deň začína približne o pol ôsmej ráno: nástup v maskérni, styling, následne presun do stanu. Tam už sú kameramani, zvukári, osvetľovači, rekvizitári, dramaturgia a najmä celá produkčná spoločnosť. Skrátka všetci tí, ktorí naozaj sú neodmysliteľnou súčasťou celej šou. Čas na jednotlivé výzvy je reálny. Každý deň je nevyhnutný čas vyhradený na food styling pripravených výrobkov a hodnotenie jednotlivých výziev. Pracovný deň končí okolo ôsmej večer a opäť nasleduje príprava stanu na ďalší deň. Každá epizóda sa natáča dva dni. Približne štrnásť až šestnásť hodín natočeného materiálu, ktorý vznikne, potom následne spracovávajú v strižniach na výsledok, ktorý má možnosť vidieť divák na televíznej obrazovke pod vedením pána režiséra Jeffa Minaříka.
Príjemný na dotyk aj na pohľad. Prečínčanka tvorí maľované diela na hodvábe Čítajte Pristupujete inak k hodnoteniu súťažiacich a k hodnoteniu svojich študentov? Ste pri jedných prísnejšia?
Neviem, či sa dá porovnávať hodnotenie v šou s hodnotením študentov v škole. Je pravda, že v šou máme nastavené určité kritériá hodnotenia a podľa tých sa aj riadime. Ja osobne sa snažím hľadať vždy niečo pozitívne, pochváliť, povzbudiť, motivovať. To isté platí aj v škole. Máme stupnicu na hodnotenie študentov, ich práce a vedomostí. Ale naši študenti sa pripravujú na budúce povolanie, a preto sú moje nároky vyššie.
Čo všetko hodnotíte pri kulinárskych dielach či už u súťažiacich, alebo u svojich študentov?
Prvý je dojem, ako celý zákusok, torta, koláč vyzerá, ako je ozdobený, nakrájaný, naservírovaný. Potom pozerám detaily, farebné ladenie, zloženie surovín, náročnosť a nakoniec prichádza na rad chuť, ktorá je často rozhodujúca. Pri mojich študentoch je to trošku zložitejšie, lebo oni sa mnohé ešte len učia a všetko chce svoj čas.
Máte aj niekoľko úspechov zo svetových aj domácich gastro súťaží. Spomínate na nejakú súťaž najradšej alebo je taká, ktorá vám utkvela v pamäti?
Na svetové súťaže som chodila ako členka slovenského národného tímu Slovenského zväzu kuchárov a cukrárov od roku 2000, takmer osemnásť rokov. Začiatky boli ťažšie, ale úspechy sa postupne dostavili. Najkrajší bol hneď v roku 2002, na svetovom pohári v Luxembursku, kde sme získali prvú striebornú medailu v studenej kuchyni. Okrem výrobkov studenej kuchyne boli súčasťou výstavného stola aj moje umelecké diela z cukru, čokolády s kombináciou tanierových dezertov a pettit four (malé, sladké pečivo, ktoré sa zvyčajne podáva ako dezert alebo občerstvenie, pozn. red.). Sú to veľmi pekné spomienky.
