REGIÓN. Ako na Nový rok, tak po celý rok, vravievali naši predkovia. Nejedli hydinu, aby im neuletelo šťastie, a po dedine chodili malí koledníci s prianím všetkého dobrého. Ženy museli zostať doma, ich návšteva by vraj priniesla nešťastie. Obdobie od Silvestra do Troch kráľov sa spája s viacerými obyčajami.
Výstava v považskobystrickom múzeu ukazuje odievanie a kultúru našich predkov Čítajte
„Nový rok sa v minulosti slávil v jarných mesiacoch. 1. január ako začiatok nového roka určil až v roku 1582 pápež Gregor VIII., ľudia si nový termín prisvojili postupne,“ povedala etnologička Petronela Rágulová z Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici. Silvester ľudia trávili spoločne v kruhu rodiny. Podľa Rágulovej chodili v niektorých lokalitách Považia po príbytkoch maskované postavy, ktorých úlohou bolo priniesť veselosť, vinše s prianím hospodárskej prosperity na gazdovstve. V Hornej Marikovej chodievali „babiari“, medzi ktorými nechýbala baba s deckom, pastieri a muzikanti s heligónkou, ozembuchom a husľami. Chodili s hurhajom po chotári, spievajúc koledy i lascívne ľudové pesničky. Gazdovia ich za odmenu ponúkli pálenkou a koláčmi.
Ešte sa dočítate:
- Aké boli zvyky v prvý deň v roku,
- čo znamenal príchod koledníkov,
- prečo si na miesto kňaza malo sadnúť mladé dievča
