Rozprávali sme sa s ním o zimnej príprave futbalistov LR Crystal.

V ROZHOVORE SA DOČÍTATE:
- Ktorí dvaja skúsení hráči opustili Lednické Rovne,
- ktorý harcovník posilnil sklárov z Beluše,
- aký je podľa trénera Nosického rozdiel medzi prvou a štvrtou ligou,
- ako sa pozerá na situáciu v dubnickom futbale.
Ako ste začali zimnú prípravu?
Chalani dostali individuálne plány, kde mali posilňovacie a bežecké cviky. Prvý spoločný tréning sme mali 9. januára. Neboli sme kompletní, Rasťo Ozimý išiel skúsiť do Púchova, Filip Kaniak mal pracovné povinnosti a boli aj drobné zdravotné problémy.
Hráči aj dodržiavali individuálne plány?
Nevážil som ich, myslím, že to nie je v tejto súťaži potrebné (smiech). Ale myslím, že prišli dobre pripravení, aj mi posielali svoje výsledky, komunikovali sme spolu. Takže sme mohli zimnú prípravu začať naplno.
Odchod Róberta Demjana je už známy. Odišiel ešte niekto?
Ešte Marko Radić. Boli sme s ich službami spokojní, obaja sú kvalitní futbalisti. Ale teraz sme sa rozhodli trochu omladiť káder a ísť cestou väčšej dynamiky, chceme sa prezentovať iným herným štýlom. Preto sme sa rozhodli k týmto dvom zmenám. Týmto dvom hráčom ďakujem za odvedenú prácu a za všetko, čo urobili pre náš klub.
Z Považskej Bystrice zostáva na hosťovaní Ľuboš Mitáš?
Áno, je stále u nás.
Z Beluše sa vám podarilo získať Petra Jánošíka. Čo poviete k nemu?
Je to skúsený hráč, má ligové skúsenosti. Svojim profesionálnym prístupom a odbornosťou je pre mužstvo prínosom. V niektorých veciach je takým trénerom na ihrisku, dokáže chalanov usmerniť, je našou predĺženou rukou, aj v tomto má pozitívny vplyv. A samozrejme aj svojimi hráčskymi kvalitami.
Na Rovne ste prišli v priebehu jesene. Ako na vás zapôsobilo fungovanie klubu?
Neprišiel som do neznámeho prostredia, na Lednických Rovniach som už pôsobil tri sezóny. Poznal som viacero ľudí a zázemie klubu. Čo bolo pre mňa pozitívne, nastavenie hráčskej kabíny, dobrý kolektív, chlapci sú veľmi pracovití, súdržní, čo ma veľmi oslovilo a je pozitívom pre budúcnosť rovnianskeho futbalu.
Vaše posledné pôsobisko u mužov bolo v Častkovciach. Keď vás oslovili z Rovní, tak ste boli bez trénerského angažmánu?
Pracoval som a ešte stále pracujem s deťmi na Novej Dubnici. Čo sa týka trénovania, mal som teda prácu.

Už dlhodobo pôsobíte pri mládežníckom aj mužskom futbale. Ktorý je vašou srdcovkou?
Už viackrát som dostal túto otázku. Nie je podstatné, či trénujem deti alebo mužov. Podstatné je, aby v tíme bola pozitívna atmosféra, boli v ňom vytvorené podmienky na prácu a aby u hráčov bola ochota a snaha pracovať a rozvíjať sa. A aby klub smeroval k tomu, že tréningový proces je dôležitý, že je to alfa a omega vo futbale. Jedine tak sa dá posúvať a dosahovať úspech.
Je veľký rozdiel trénovať prvoligové a štvrtoligové mužstvo?
Jasné že je to veľký rozdiel. V niektorých veciach je jednoduchšie trénovať ligové a v niektorých štvrtoligové. Vo všetkom sú plusy aj mínusy. V lige má tréner na hráčov oveľa väčší vplyv, je s nimi sedem dní v týždni, vie s nimi komunikovať. V štvrtej lige sa stretneme trikrát do týždňa na dve hodinky plus zápas, aj to všetci skĺbujú futbal s pracovným životom, ktorý má prioritu. Z tohto pohľadu je to zložitejšie.
A čo hráči? Odhliadnuc od fyzickej pripravenosti, je veľký rozdiel medzi prvoligovým a štvrtoligovým hráčom?
Na Lednických Rovniach sú hráči, ktorí sú po technickej a taktickej stránke dobre pripravení, je s nimi radosť pracovať a zvládajú presne to isté, čo hráči v prvej lige, čo sa týka cvičení, jeho náročnosti, všetkých komponentov, čo sa vyskytujú v hre, to všetko títo hráči zvládajú. Čo sa týka hlavy, techniky, tak je to na rovnakej úrovni.
V útoku máte klenot v podobe Damiana Vavruša. Zostane?
Akurát teraz je v Častkovciach, rozhodol sa ísť vyskúšať tréningový proces do tretej ligy. Takže neviem, čo bude.
Lednické Rovne prešli v posledných rokoch významnou hráčskou obmenou. Vnímali ste do z povzdiali?
Áno, keď som prišiel, tak sme sa o tom bavili s manažérom Ľubošom Dubovým. Stále sa pokračuje v práci, ktorou je klub rozhodnutý ísť. Ja ako tréner to musím rešpektovať a pracovať aj podľa týchto vecí. Myslím, že mladí hráči, ktorí prišli, sú perspektívni a pre klub sú jeho budúcnosťou.
Nechýba vám prvá liga? Predsa len, štvrtá liga je v mediálnom zákryte.
Toto mi absolútne nechýba, netúžim byť v médiách a na televíznej obrazovke. Naopak, takto mi to vyhovuje.

A ako z vášho pohľadu prebehla jesenná časť a čo očakávate od jari?
U hráčov nastali zmeny. Po mojom príchode sa zmenilo herné rozostavenie, štýl hry a jej spôsob. Pre mňa bolo dôležité, aby som akceptoval silné stránky hráčov a tomu prispôsobil herný štýl. Myslím, že chvíľu to trvalo, ale potom si to sadlo. Boli zápasy, v ktorých bolo vidieť, že to všetko funguje a ide veľmi dobre. Škoda dvoch zaváhaní, v ktorých keby bodujeme, tak sme úplne hore a môžeme sa biť o najvrchnejšie priečky a mohlo by to byť zaujímavé až do konca.
Čo sa týka jarnej časti, chceme sa prezentovať zaujímavým ofenzívnym futbalom, ktorý baví ľudí, snažiť sa o to, byť silný v držaní lopty, vo výstavbe útoku a byť nebezpečný pre súperovu bránu. Skrátka hrať aktívny futbal s nasadením celých deväťdesiat minút. Aby to bolo pre ľudí zaujímavé, aby bolo vidieť, že hráči počas celých deväťdesiat minút nechali na ihrisku všetko, čo v nich je, s tým, že lopta je guľatá a výsledok môže byť pre nás niekedy priaznivý a niekedy nie. Ale verím, že silou kolektívu dokážeme zvládnuť veľkú väčšinu zápasov.
A na záver, ako sa ako Dubničan pozeráte na súčasnú situáciu v klube?
S Lednickými Rovňami máme v Dubnici časť tréningového procesu, trénujeme tam v pondelok a štvrtok. Vidím, že mládež v Dubnici funguje a funguje veľmi dobre. Je tam množstvo detí, mladých hráčov, je tam kvalita, hráčska aj trénerská. Čo sa týka budúcnosti, o dubnický futbal sa nebojím. Mládež je tam dobre nastavená a zásobuje aj prvé mužstvo. Čo sa týka vecí v prvom mužstve, tak do toho nevidím a neviem, čo sa tam presne deje. Ale každopádne im prajem, aby sa všetky problémy vyriešili, aby sa to zostabilizovalo a časom sa otočilo tak, že Dubnica bude tam, kde patrí.
Kto je Ľuboš Nosický?
S futbalom začínal v rodnej Novej Dubnici. Ako hráč pôsobil v Zbrojovke Brno, Drnoviciach, Dukle Praha a Dubnici nad Váhom.
Ešte ako aktívny hráč začal v Dubnici trénovať žiakov, neskôr dorast, so starším dorastom získali titul majstra Slovenska.
U mužov začínal v Dubnici, v MŠK Žilina bol asistentom Pavla Vrbu, s tímom získali titul majstra Slovenska. V sezóne 2011/12 sa podieľal na historickom double, víťazstve MŠK v lige aj Slovenskom pohári. Pokračoval u mládeže a mužov AS Trenčín, kde s kategóriou staršieho dorastu získali titul majstra Slovenska a vyhrali Česko-slovenský pohár. Pôsobil aj v Spartaku Trnava, Nemšovej, Myjave a Častkovciach. V Žiline bol sedem rokov riaditeľom mládeže MŠK.