BELUŠA. Fotograf, kameraman a vášnivý ochranca vtákov Ľubomír Ondráško z Beluše chce prírode pomôcť osadením vtáčích búdok do voľnej prírody. Tento rok dal vyrobiť 110 kusov a teraz ich ponúka na „adopciu“. Záujem o ne je veľký.

Za poplatok 15 eur si záujemcovia adoptujú búdku, ktorú Ondráško osadí na vhodné miesto v okolí Beluše. Následne pošle GPS súradnice s umiestnením a v prípade záujmu posiela pravidelnú fotodokumentáciu miesta.
Ešte sa dočítate:
- Prečo sú búdky v prírode dôležité,
- aké druhy sa v nich zahniezďujú,
- aké hrozby vidí ornitológ,
- aký ďalší prínos má výroba búdok a kto ich pomáha maľovať.
Minulý rok sa v búdkach odchovalo 750 mláďat
Osadenie búdok v prírode považuje za veľmi dôležité. Niektoré druhy vtákov potrebujú na zahniezdenie duté stromy. Tie pre časté výruby ubúdajú, miest na hniezdenie je stále menej.
„Niekedy si spravia hniezdo v zúfalých podmienkach, v diere v betónovom stĺpe, v poštovej schránke alebo v elektrických hodinách. V týchto miestach majú malú šancu vyhniezdiť, lebo ich môže niekto odtiaľ vyhodiť,“ povedal Ondráško.
Väčšina búdok je prispôsobená potrebám sýkoriek, vrabcov a muchárikov. Sýkorka je veľmi produktívny druh, znesie až 15 vajec. Vo vhodných podmienkach hniezdenia je veľký predpoklad, že väčšina prežije. Ondráško sa stará aj o pravidelnú údržbu.
„Ja mám sýkorky veľmi rád, na zimu neodlietajú preto by sme sa mali o ne postarať. Prikrmovanie ma stojí niekoľko vriec slnečnice. Ich mláďatá musím kŕmiť každú hodinu od svitu do mrku tri týždne,“ ozrejmil vášnivý ornitológ.

Stojíme na počiatku vymierania druhov
Osádzanie búdok oceňuje aj ornitológ Radovan Jambor. „Stojíme na počiatku šiesteho masového vymierania druhov, čo sa týka aj vtákov. Ubúda ich tak šialene rýchlo, že sa nám čoskoro začnú rozpadať ekosystémy.“ Doplnil, že v našich podmienkach je úbytok vtáctva 50-percentný, vo vyspelejších krajinách ešte viac.
Vtáčie búdky sú v priestoroch, kde nevznikajú dutiny, nevyhnutnosťou. V kultúrnej krajine, v záhradách a parkoch je to obrovská pomoc. Staré porasty plnia aj niekoľko ďalších funkcií, preto ich ornitológ odporúča zachovať, avšak v mestskom prostredí je to ťažké zrealizovať.

„Divím sa, že so mnou manželka ešte žije“
Ľubomír Ondráško pracuje aj ako dobrovoľník pre Štátnu ochranu prírody, stará sa o mláďatá, ktoré vypadnú z hniezd. Ľudia mu ich privážajú aj zo vzdialenejších miest, pretože záchranných staníc je v okolí málo. Najčastejšie ide o beloritky, ktoré zvyknú zahniezdiť v zlých podmienkach na vlhkých fasádach budov.
„Cez leto mám v byte niekoľko košíkov s beloritkami, sýkorkami, žltochvostami, na balkóne mám hrdličky, v garáži zas sovy alebo sokoly. Divím sa, že so mnou manželka ešte žije,“ poznamenal.
Búdky umiestňuje na viaceré miesta vo voľnej prírode v okolí Beluše - v Belušských Slatinách alebo pri Váhu. Zamerať sa chce na parky, ktoré vtáctvu vyhovujú viac, napríklad v Lednických Rovniach alebo v Horovciach.

Pestrofarebné búdky zdobia deti v školách
Ondráško nadviazal spoluprácu s okolitými školami, kde pod vedením učiteliek deti na búdky maľujú pestrofarebné motívy. So základným náterom pomohla aj jeho 80-ročná mama.
Jambor pochvaľuje jeho konanie aj z pohľadu ekovýchovy. Vďaka nemu má verejnosť možnosť bližšie nahliadnuť na život v prírode.