Dobrý rodič by mal popri výchove dieťaťa dozrievať aj sám v sebe

Obdobie detstva odborníci častokrát označujú ako základné a určujúce pre zdravý vývin človeka. Napriek úpornej snahe rodičov o správnu výchovu sa mnohé deti najmä v čase dospievania pasujú s ťažkými depresiami a úzkosťami. Prečo v detstve vznikajú zranenia, ktoré môžu byť akousi brzdou v našom životnom rozvoji? A dá sa im predísť? Ako môžeme už v ranom veku nastúpiť na cestu sebapoznávania a rastu osobnosti? Aj o tom sme sa rozprávali so psychologičkou Martinou Šadlákovou z centra ENOIA v Považskej Bystrici.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Recept na dosiahnutie 100-ročnice? Jesť menej mäsa a nepiť alkohol Čítajte 

Čo je podľa vás základným predpokladom dobrého rodiča?

Dobrý rodič by mal popri výchove dieťaťa dozrievať aj sám v sebe. Tento proces prebieha od narodenia a pokračuje počas celého života. Ak však napríklad ukončením školskej dochádzky ustrnieme v dobrom pocite, že „už sme hotoví do života“, ochudobňujeme tak seba i druhých o to, kým sa môžeme ďalej stávať. Skúsenosť rodičovstva nás totiž podrobuje rôznym skúškam a neraz konfrontuje s našimi vlastnými boľavými miestami z detstva. A tu sa začína pozvanie pre rast, či dozrievanie nielen kvôli sebe samému, ale aj kvôli tým malým ľuďom, ktorí nám boli zverení.

Kde pramení všeobecný nezáujem o rast osobnosti v mentálnom ponímaní? Sú nim určité vzorce správania, ktoré si dedíme z generácie na generáciu?

Ak výchovu svojich rodičov vnímame pozitívne a seba hodnotíme ako dobre vychovaného človeka, máme prirodzenú tendenciu opakovať naučené výchovné vzorce voči vlastným deťom bez potreby zlepšovať sa. No žiaľ, i napriek najlepšej snahe rodičov sa vo výchove nemusí podariť úplne všetko. Ak sa teda odmietneme vzdelávať a ďalej rásť, reflektujúc potreby vlastných detí, či aktuálne požiadavky doby, nepriamo tým ohrozujeme zdravý rozvoj svojich detí.

Aký prístup vo výchove by mali rodičia dodržiavať, aby tieto vzorce, ktoré im boli v detstve predané, prerušili, aby dokázali vychovať šťastné dieťa so záujmom o sebapoznávanie?

Úplne stačí, ak dieťa vníma, že chcem byť pre neho aspoň dosť dobrým rodičom. Prejaviť to môžeme rôznymi spôsobmi. Napríklad aj tým, ak nás pozoruje v konfliktoch, ktoré sa učíme emocionálne ustáť. Alebo aj to, keď sa mu vieme ospravedlniť. Ak vieme otvorene hovoriť o svojich pocitoch, prežívaní a zároveň sa zaujímame o prežívanie a svet svojho dieťaťa. A tiež, keď vieme alebo sa aspoň snažíme voči nemu i druhým vytvárať rešpektujúce hranice.

Dobrý rodič by mal najskôr dozrieť sám v sebe (zdroj: Ľuboš Bechný)

Rodičia v sebe častokrát riešia dva rôzne spôsoby výchovy. Jedným je ten „zdedený“ a odžitý, druhý prečítaný v odborných publikáciách. Ako sa zachovať v týchto často krát protichodných názoroch, aby nevznikol chaos, pre ktorý v konečnom dôsledku bude trpieť dieťa?

To je naozaj častá otázka dnešných rodičov. Dieťa veľmi rýchlo vycíti, keď si rodič nie je istý svojim výchovným prístupom. Neistota rodiča vo výchove sa prejavuje najmä v nejasných rodičovských požiadavkách voči dieťaťu, v jeho nedôslednosti alebo v striedaní prísnosti a benevolencie. Dieťa sa v tom potom stráca, stáva sa ešte neposlušnejšie a možno situáciu až zneužíva. To rodiča ešte viac frustruje a skúša stále nové a ďalšie spôsoby výchovy.

To, čo by však pre každého rodiča a dieťa malo byť najdôležitejšie, je ich vzájomný vzťah. Vďaka nemu dokáže rodič spoznať povahu svojho dieťaťa a tiež svoju schopnosť láskavo ho vychovať so svojou vlastnou povahou. Kľúčom k zastabilizovaniu sa vo všetkých výchovných názoroch je spoznávanie seba, dieťaťa a rodinných okolností, v ktorých žijete a tomu prispôsobovanie najvhodnejšieho prístupu k vlastnému dieťaťu.

Aké chyby vidíte vo výchove dnešných rodičov?

Verím, že každý rodič sa snaží dať dieťaťu zo seba to najlepšie. Môžu ho však limitovať jeho vlastné ťažkosti, či psychické zranenia. Potom sa môže stať, že dieťatko nedokáže dostatočne reflektovať, a teda primerane napĺňať jeho potreby lásky, bezpečia, či ocenenia. Tu niekde potom vznikajú zranenia, ktoré sa prenášajú až do dospelosti. Prejavujú sa nielen v pocite nespokojnosti zo životom, ale aj vo vzťahoch a práci.

Prečo mladiství upadajú do depresií a majú samovražedné sklony?

Problémy spojené s duševným zdravím sa dotýkajú všetkých vekových a sociálnych skupín. Zvyknú sa objavovať už v detstve. Ukazuje sa, že prvý výskyt psychických ochorení dosahuje vrchol okolo 15. roku života. U mladých ľudí sú to depresívne a úzkostné poruchy, zároveň bol zaznamenaný významný nárast prípadov sebapoškodzovania a samovrážd.

Nežiadúce, stresujúce alebo traumatické udalosti v živote spoločne s ďalšími rizikovými faktormi môžu vyvolať depresie, ktoré pokiaľ sa správne nediagnostikujú a následne systematicky neliečia pomocou odborníkov, môžu človeka napokon doviesť v tých najnešťastnejších prípadoch až k samovražde.

Aké odporúčate techniky zvládania depresívnych stavov?

Veľmi pomáha, ak pri človeku, ktorý trpí depresiou stojí niekto blízky. Zároveň môže pomáhať, ak si dáme v takto náročnom prežívaní len malé denné ciele. Najmä v tom neostávajme sami. Inokedy zas pomáha učiť sa prijímať fakt, že niektoré okolnosti a ľudí vo svojom živote nedokážeme zmeniť. To, čo môžeme urobiť, je zmena nášho postoja k nim.

Pokiaľ sa nám samým nedarí zvládnuť nepríjemné emočné stavy alebo nestačí pomoc blízkych a pociťované psychické ťažkosti sa stále horšie odzrkadľujú aj na našich vzťahoch, či pracovnom výkone, je naozaj vhodné vyhľadať odborníka. Práve diagnostika a efektívna liečba je v prípade každej depresie kľúčová.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok V Považskej Bystrici postavia nový kostol. Omše doteraz slúžili v škole Čítajte 

Súvisí so psychickým zdravím aj správna životospráva a pohyb?

Jednoznačne. Práve prepojenie tela a duše je podstatou našej práce s klientom. Najnovšie výskumy dokonca hovoria o 30 – 40 % poklese symptómov depresii pri pravidelnej pohybovej aktivite 3-krát v týždni. Taktiež to, čo jeme, výrazne vplýva na metabolické procesy v tele, ktoré ovplyvňujú aj našu psychiku. Tráviaci trak je miestom, kde sa nám produkujú takmer všetky zásoby serotonínu – hormónu šťastia v tele.

Centrum Enoia v ktorom pôsobíte, označujete ako „Centrum celého človeka. Čo to v praxi znamená?

Klienti k nám prichádzajú v náročných životných situáciách, ktoré pociťujú ako príliš zaťažujúce alebo až nezvládnuteľné. Často sa k tomu popri psychickom diskomforte pridružujú aj fyzické ťažkosti, ktoré človeka prinútia hľadať riešenia. V bežnej zdravotníckej praxi si každý špecialista správne sleduje pacientovu ťažkosť zo svojho hľadiska. Telesné a duševné zdravie však spolu úzko súvisia a vzájomne sa môžu ovplyvňovať. Zanedbanie starostlivosti o psychické zdravie môže viesť až ku somatizácii, čiže k preneseniu psychického napätia do telesnej oblasti, ktoré vyvoláva fyzické prejavy (tráviace ťažkosti, bolesti hlavy alebo iných častí tela).