Vladimír Figura (61) má zaujímavý futbalový životopis, v ktorom okrem spomínaných prvoligových klubov figurujú aj pôsobiská na hornej Nitre v Novákoch a Prievidzi, v rodnej Bošáci sa na „staré kolená“ vybral spomedzi troch žrdí hrávať do poľa. Pri futbale pôsobí ako tréner dodnes.
Považskobystričanka je tenisovou žiackou majsterkou Slovenska, pomáhajú jej aj meditácie Čítajte V ROHOVORE SA DOČÍTATE:
- Aké má Figura spomienky na Považskú Bystricu,
- prečo vypadli z federálnej ligy s Lokomotívou Košice,
- ako išiel futbal dole vodou v Prievidzi,
- dokedy aktívne hrával.
Aké máte spomienky na pôsobenie v Považskej Bystrici?
Len tie najlepšie. Bol tam perfektný kolektív, všetko bolo v poriadku.
Čo prezradíte na vtedajšie mužstvo, hlavne na obrancov?
Bol tam Jožko Kukučka, v tom čase pán futbalista, takisto aj výborný človek. S obranou nebol žiadny problém, zišli sa tam výborní futbalisti, všetko klapalo ako malo.
Koľko ste pôsobili pod Manínom?
V Lokomotíve Košice som bol dva roky a potom sa mi ozvali z Považskej, tak som išiel tam. V meste som býval štrnásť rokov, dva roky som chytal za ňu a potom som sa vrátil do Lokomotívy. Tam sme po roku vypadli z najvyššej československej súťaže.
Čím to bolo, že ste sa dlho neudržali medzi elitou?
V Košiciach nás položil rozhodujúci zápas doma s Českými Budějovicami. Už v prvom polčase nám rozhodca vylúčil hráča a zápas sme prehrali. Tým pádom sme sa dostali do pásma zostupu a už sa nám z neho nepodarilo vyhrabať. Keby sme Budějovice porazili, tak by sme sa zachránili.
Rok predtým ste z najvyššej súťaže vypadli aj s Považskou. Tam boli aké príčiny?
Tam som mal smolu, keď sme s Považskou postúpili, tak som si roztrhol achillovku. V prvých zápasoch som nechytal, pol roka som maródoval a do brány som sa dostal až potom.
Tradičné kluby ako Lokomotíva alebo Prievidza, čo je ďalší klub, v ktorom ste pôsobili, v súčasnosti pôsobia v nižších súťažiach. Čo na to hovoríte?
Myslím, že dnešná doba nepraje futbalu. V Prievidzi boli len sľuby, že príde nejaký sponzor. Ale iba nás klamali, nedostávali sme žiadne peniaze a celé to padlo.
Pred štyrmi rokmi bojovali futbalisti Dubnice o prvú ligu, teraz sa trápia v tretej Čítajte Zažili ste teda niekoľko nepríjemných období. To určite nerobí dobrú atmosféru v mužstve, keď nie sú peniaze.
Určite nie. Predtým sme hrávali v Novákoch, kde to šliapalo perfektne. Potom nás začali posúvať, rok sme hrávali v Topoľčanoch, potom sme sa vrátili do Prievidze. To už začali byť problémy a začalo to ísť dole vodou.
Vraj ste hrali futbal do 56 rokov?
Áno, v bráne som bol do svojej 43-ky a potom som začal hrávať.
Prečo ste išli z brány do poľa?
Za žiakov som väčšinou jeden polčas chytal a druhý hral. Aj v Košiciach, Považskej či Prievidzi ma to na tréningoch ťahalo do poľa. Keď som sa vrátil do rodnej Bošáce, tak som išiel hrávať do útoku.
Čo vás tak dlho držalo pri futbale?
Futbal ma baví, v Bošáci som si zahral aj s mojimi dvoma synmi. Zdravotne som sa cítil v poriadku, vydržal som to do 56 rokov, potom sa začali ozývať kĺby a už to išlo.
TJ ZVL Považská Bystrica. Vladimír Figura piaty zľava. (zdroj: archív PK)Po hráčskej kariére ste sa dali na trénerstvo?
Áno, začínal som v Bošáci, trénoval som aj Novú Ves a aktívny tréner som doteraz.
Takže od futbalu ste doteraz neodišli.
Nie, keby som mohol, tak by som ho doteraz aj hrával (smiech). Ale už sa mi bohužiaľ nedá.
Sledujete výsledky futbalistov Považskej Bystrice?
Áno, môj dobrý kamarát Janči Panák je tam prezident. Dosť sme sa o Považskej bavili aj s Jarom Vágnerom, keď tam trénoval.
A čo hovoríte na súčasný futbal, keď ho porovnáte s vašimi hráčskymi časmi?
Niekedy je to ťažký pohľad. Podmienky majú hráči lepšie, čo sa týka odmeňovania. Ale niektoré zápasy sú katastrofálne, v najvyššej súťaži máme možno tri, štyri mužstvá, ktoré niečo hrajú a u ostatných je to pretaktizované, nie je to voľnejšie.
Zájdete niekedy na futbal do vašich bývalých pôsobísk, Považskej či Prievidze?
Do Prievidze nechodím, ale v Považskej som bol minule na tretej lige a zase sa tam chystám. V Novákoch máme taký zvyk, že sa bývalí spoluhráči stretávame na konci roka. Zahráme si na umelej tráve, posedíme, pokecáme. Trocha ma mrzí, že to tak nie je aj v Považskej. Som v kontakte s Milanom Novákom, Palim Bartošom, bolo by to pekné, aby sme sa stretávali.
Do telefónu ste mi hovorili, že ste na maródke. Čo vás trápi?
Som po operácii bedrového kĺbu, takže momentálne oddychujem, niekedy v marci by som mohol začať s aktívnejším pohybom a vrátil sa aj k trénovaniu.
Najlepší dorastenecký tréner ZsFZ: V Považskej Bystrici aj okolitých dedinách je dostatok talentov Čítajte
