PÚCHOV. Martin Trnka študoval zahraničný obchod, modrotlači sa mal venovať jeho starší brat. Ako sám hovorí, cesty života sú kľukaté a teraz pripravuje na Slovensku unikátny projekt: Národný remeselný farbiarsky dom.
Kto vo vašej rodine začal modrotlačovú tradíciu?
Príbeh dnes známej púchovskej dielne modrotlače sa začal písať v obci Záriečie začiatkom devätnásteho storočia. Prvým farbiarom z rodiny Trnkovcov bol môj pradedo, ktorý sa vyučil remeslu a po smrti svojho majstra prevzal dielňu. Neskôr farbiareň presťahoval do Púchova, kde bola výhodnejšia poloha.
Farbiarske dielne boli zväčša rodinného charakteru. Remeslo sa dedilo z otca na syna. Neboli to len formy na potláčanie a ostatné vybavenie dielne. Veľmi dôležité boli tajné receptúry na prípravu papu, kypy a postupy pri farbení a zušľachťovaní plátna.
Venuje sa modrotlači na Slovensku ešte niekto? Hrozí, že tradícia modrotlačí na Slovensku zanikne?
V súčasnosti je niekoľko nadšencov, ktorí sa venujú farbeniu modrotlače. Robia to poväčšine v skromnejších podmienkach. Zo starej éry tu ostali dve farbiarne – hranovnícka a púchovská. Ja sa na vec nedívam z pohľadu, koľko je na Slovensku dielní.
Dlhé roky tu bola len púchovská a toto obdobie môžeme považovať za veľmi úspešné, čo sa urobilo pre slovenskú modrotlač. Podľa môjho názoru, na Slovensku by mala byť aspoň jedna modrotlačiarska dielňa, ktorá by svojím rozsahom, vybavením, archívom, fortieľom a ostatným stelesňovala to „naj“ a ťahala by historickú líniu. Popri tom môžu fungovať menšie dielne alebo ateliéry, ktoré by sa prezentovali rôznymi umeleckými alebo dizajnérskymi smermi.

Bolo v minulosti viac modrotlačových dielní?
V päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia bolo na Slovensku zhruba dvadsaťpäť dielní. V osemdesiatom roku už len jedna. Púchovská. Dielne zanikali z rôznych dôvodov, najmä z ekonomických a spoločenských. V niektorých dielňach farbiarski majstri nemali nasledovníka.
V ROZHOVORE SA DOČÍTATE:
- Čím je púchovská modrotlač unikátna vo svete,
- ako prebieha proces modrotlače,
- či je o modrotlač záujem aj v súčasnosti.
Je púchovská alebo celkovo slovenská modrotlač vo svete unikátna? Čím?
Na túto otázku by som odpovedal v dvoch rovinách. V roku 2018 bola modrotlač zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva a dva roky predtým do slovenského zoznamu.
V roku 1987 boli otec s bratom pozvaní prednášať o modrotlači na anglickej umeleckej univerzite vo Farnhame pri Londýne, kde sa mladí umelci z celého sveta zdokonaľovali v odbore textil. Viac než tri týždne študentom, ale aj asi 450 anglickým výtvarníkom predvádzali našu výrobu.
Ako spomínal, vznikali tam dokumenty, o akých sa nikomu na Slovensku ani nesnívalo. Za hranicami sa na dielňu dívajú inak. Doma sme zaujímaví skôr pre znalcov tradícií, folklórne súbory a podobne. Je paradoxom, že dielňa je príťažlivejšia pre „cezpoľných“ ako pre blízke okolie. Aj z tohto dôvodu sa v súčasnosti mení funkcia a prezentácia púchovskej dielne na celoslovenskú úroveň.
Mohli by ste v krátkosti opísať proces modrotlače?
Pracovný postup pri výrobe modrotlače je už niekoľko storočí takmer nemenný. Na prvý pohľad sa zdá, že je to jednoduché, avšak existuje mnoho úskalí, že to nevyjde tak, ako sme si to predstavovali. Celý proces začína výberom vhodného materiálu.