Štyridsaťštyri ročný rodák z Levoče MIROSLAV ROZLOŽNÍK žije život, ktorý by mu nejeden dobrodruh mohol závidieť.
Je jediným slovenským akvanautom, vedie potápačskú školu, potápal sa za polárnym kruhom a bol členom niekoľkých simulovaných vesmírnych misií.
V súčasnosti spolupracuje na vedeckých projektoch s Európskou vesmírnou agentúrou a jeho snom je raz letieť do vesmíru.
Ste jediným slovenským akvanautom, čo si pod tým názvom môžeme predstaviť?
Akvanaut je človek, ktorý strávi viac ako 24 hodín v hlbinnom obydlí, v habitate.
Na čom pracujete v súčasnosti?
Momentálne fungujem ako šéf výskumu pre projekt Hydronaut, pracujeme v unikátnom hybridnom habitate, ktorý funguje pod hladinou aj na suchu. Minulý rok sme ukončili kampaň, keď sme boli päť rokov pod hladinou. V rámci nej sme uskutočnili niekoľko simulovaných vesmírnych misií. Premiestnili sme sa do Prahy, kde sme vytvorili Little Moon City, Malé mesačné mestečko, v ktorom budeme riešiť vedecké úlohy v suchozemskom prostredí. Napríklad teraz nám beží projekt medzi Českou republikou a Taiwanom, vyvíjame špeciálne zariadenie pre trénovanie posádok v extrémnych podmienkach. Spolupracujeme s Európskou vesmírnou agentúrou a nadväzujeme spoluprácu s budúcim českým astronautom Alešom Svobodom.
Pre nás je pravda jasná, no snažia sa ju ohýbať. Proti moci peňazí sme slabí, hovorí Kuciakov brat Čítajte Pochádzate spod Tatier, no predsa vás zlákali namiesto výšin hlbiny. Prečo?
Pôvodne som chcel byť pilot. Ako tínedžer som zvažoval, čo je ďalšia skvelá vec, ktorú by som mohol v živote robiť. Natrafil som na potápanie, čo viedlo až k tomu, že som v Levoči založil potápačský oddiel. Stal som sa inštruktorom a súčasne som sa začal venovať jeho vedeckej rovine. Už od študentských čias skúmam, ako potápanie vplýva na ľudský organizmus.
Čo vás na podmorskom svete fascinuje?
Je to úplne iný, fascinujúci svet. Dôkazom toho je, že sa potápam už 28 rokov. Svet pod hladinou je úplne iný, pokojnejší, tichší, no na druhej strane je veľmi neúprosný a mňa veľmi baví ho objavovať.
Aký bol váš prvý nádych pod hladinou?
To si pamätám celkom presne, bolo to v bazéne v Spišskej Novej Vsi, kde som sa nadýchol v dnešnom ponímaní s historickým výstrojom. Dýchal som z automatiky Tajfún, ktorá dávala nielen vzduch, ale aj trochu vody. Pod vodou som strávil niekoľko minút a ten pocit bol nádherný.
