Považskobystričanka Soňa Mištríková pracuje v IT sektore z ktoréhokoľvek miesta na svete. Dovolenku si musela zobrať iba pri ceste na Antarktídu, kde je problematický prístup na internet.
„Dnes som sa kvôli časovému posunu zobudila ráno o piatej, potom som niekoľko hodín pracovala a za chvíľu pôjdem pozrieť do mesta,“ hovorila na začiatku rozhovoru mladá digitálna nomádka.
Ešte v roku 2022 žila v Prahe. „Odtiaľ som sa vydala na ročné cestovanie po Európe. Potom som odletela do Argentíny s cieľom odplávať na Antarktídu. Odtiaľ som sa vrátila naspäť do Argentíny, išla do Chile, Brazílie a teraz som v Bolívii,“ hovorila mladá Považskobystričanka o svojich posledných dvoch rokoch života.
Ako vstal futbal v Považskej Bystrici znova z popola Čítajte Doteraz najviac na Mištríkovú zapôsobila Antarktída. „Vždy som sa tam chcela dostať. Keď sa mi naskytla príležitosť, tak som neváhala, zbalila kufre a za dva týždne už som bola v Južnej Amerike s cieľom ísť na Antarktídu.“
Na Antarktídu sa doplavila z argentínskeho Ushuaia, najjužnejšieho miesta v Južnej Amerike a okamžite ju uchvátila. „Počasie bolo nádherné, veľmi nepršalo ani nesnežilo. Aj teplota bola príjemná, najchladnejšie bolo mínus tri stupne. Kontinent je krásne modrý od všadeprítomného ľadu. Pri plavbe loďou bolo dosť počuť, ako z nej ľad opadáva do oceána. Aj ľudia, ktorí tam dlhodobo pracujú hovorili, že ľadu tam je už oveľa menej a je cítiť klimatické zmeny.“
Je to oficiálne neobývaný kontinent. „Zákonmi tam majú nastavených veľa regulácií, napríklad koľko ľudí môže byť na určitej ploche štvorcových metrov. Dlhodobo tam bývať nemôže nikto. Iné to je v centre Antarktídy, kde sú vybudované vedecko-výskumné stanice, ale turista tam ani nemá kde bývať.“
Čo sa dá na Antarktíde robiť? „Hlavne sledovať zvieratá, veľryby, tulene. V súčasnosti tam je vtáčia chrípka, takže je to dosť regulované, treba mať od zvierat určitý odstup. No a samozrejme športovať, chodiť na túry, plávať kajakom okolo ostrova. Mimochodom, to bol asi môj najsilnejší životný zážitok, kajakovať okolo ľadovcov na Antarktíde.“
DOČÍTATE SA AJ:
- prečo je Antarktída oficiálne neobývaný kontinent,
- ako vyjadrovali ľudia na Novom Zélande spolupatričnosť s obeťami teroristického útoku,
- o neuveriteľných zvykoch v Bolívii a ako tam funguje mestská doprava.
Najjužnejší kontinent je možno jedno z posledných miest, ktoré nie sú na našej planéte zaľudnené.
„Keď tam prídete, tak ste jediní ľudia široko-ďaleko. Turizmus je tam ešte v takom štádiu, že máte pocit, že ste tam sám. Možno do desiatich rokov bude v prístave kotviť niekoľko lodí, naša skupina mala ešte to šťastie, že sme na nikoho nenarazili.
Pocit nezaľudnenosti umocňoval aj fakt, že sa na kontinent plavili malou loďou. „Bola určená pre 70 ľudí, jedna z najmenších, ktorá môže preplávať cez otvorený oceán, nebola to žiadna viacposchodová opacha. Na breh sme sa doplavili v člnoch v malých skupinkách.“
