DUBNICA NAD VÁHOM. Obec Lieskovec v blízkosti Dubnice nad Váhom definitívne zanikla v sedemdesiatych rokoch. Vtedy ju pre verejný záujem zasypala skládka odpadu. Tá mala slúžiť aj ako kamufláž pre tajnú delostreleckú skúšobňu, ktorú vybudovali za obcou.
Obyvateľov vysťahovali, niektorých dobrovoľne, no na tých, ktorí sa so svojim milovaným domovom nechceli rozlúčiť, použili zastrašovanie či dokonca násilie, uviedol bývalý Lieskovčan, sedemdesiatročný Anton.
Zaspomínal si na svoju mladosť, poznačenú mocenskou krivdou.
„Detstvo v Lieskovci bola paráda, tašku sme položili za dvere a videli nás až večer, chodili sme do sadov, a kto nás najviac naháňal, k tomu sme najčastejšie chodili na ovocie. Na potoku boli nádrže, chytávali sme tam ryby, žaby a rakov,“ v spomienkach sa vrátil naspäť do detstva.
V miestach pôvodnej Lesnej správy sa nachádzali pozostatky kaštieľa. „Ako deti sme tam chodili, dvor sa stále prepadával a robili sa tam diery. Hovorilo sa, že v podzemí sú chodby dlhé až do Dubnice,“ uviedol Anton.

Ako desaťročný chlapec spolu s kamarátmi na starom majeri dokonca našli poklad. Z hliny vyhrabali rozbitý džbán a v ňom boli v látke zabalené peniaze - kované strieborné mince z 13. až 16. storočia, išlo o takmer 500 kusov platidiel. Poklad vtedy odovzdali do archeologického ústavu v Nitre.
Ešte sa dočítate:
- aké boli začiatky vysťahovania,
- išli obyvatelia preč dobrovoľne,
- prečo obec vymazali z mapy,
- ako jeho rodina znášala vysťahovanie,
- kam sa Lieskovčania sťahovali,
- ako vníma rozhodnutie z obce spraviť skládku odpadov?
Dedina bola bohatá na úrodu
Uprostred dediny bolo jazierko, do ktorého sa v lete chodili kúpať. Dedina bola veľmi pekná, na rovine, od severu chránená a na jej okraji bola krčma, v ktorej bývali vychýrené zábavy, spomína na svoj domov Anton.
Pamätá si na bohaté sady so storočnými ovocnými stromami a na chmeľnice, ktoré zásobovali Ilavský pivovar. Po starých sušiarňach ovocia však zostali len machom obrastené základy. Takmer všetko zaniklo. Dôvodom bolo jedno zlé rozhodnutie, ktoré malo na obyvateľov fatálne následky.
„V šesťdesiatych rokoch v lete, keď prišlo nariadenie na vysťahovanie, vyrúbali 500 ovocných stromov, lebo chceli obyvateľov čo najskôr dostať preč. Bolo to na zaplakanie,“ opísal.
Odchod sprevádzalo aj násilie
V šesťdesiatych rokoch došlo k výmazu obce z mapy Československa. Vtedajšie vedenie rozhodlo, že pre delostreleckú skúšobňu musia obec vysídliť.
Štát vykupoval pozemky za 40 halierov na meter štvorcový. Pre obyvateľov stavali náhradné domy v Prejte a v Dubnici nad Váhom a predávali im ich za tretinovú cenu. Dodal, že niektorí „stranícki posluhovači“ ani v Lieskovci nebývali a aj tak dostali dom za výhodné podmienky.