PÚCHOV. Záhrada, o ktorú sa netreba krvopotne starať? Bez orania, okopávania, ktorá nevyžaduje každodenné polievanie a pletie buriny? Zdá sa to byť utópiou, avšak nie z pohľadu permakultúry. Lenka Bystrianska svojou dlhoročnou skúsenosťou na statku NaKonci v Zubáku dokazuje, že to môže fungovať. Ponúkame užitočné tipy, ako si zriadiť permakultúrnu záhradu.
Spolu s bratom a jeho rodinou na hektárovom pozemku na konci dediny uplatňuje permakultúrne princípy. S pestovaním začala pred 15 rokmi, svojej rodine chcela dopriať zdravé potraviny bez chemických postrekov.
Zo začiatku začali k pôde pristupovať podľa tradícii, pole zorali, okopali. Na pozemku bez elektriny boli odkázaní na manuálne zalievanie. Ako matka malých detí po čase zistila, že starostlivosť o pôdu je pre ňu stále náročnejšia. Aj vzhľadom k tomu, že musela za ňou cestovať mimo svojho domova.
A práca v záhrade by predsa nemala vyčerpávať, myslí si.
„Narazila som na stránku, ktorá hovorila o záhrade, v ktorej sa nemusí ťažko pracovať, nemusí sa tak často zalievať ani okopávať. A preto sa mi to zapáčilo. Začali sme s mulčovaním, okolo zeleniny sme dali slamu. V tom roku sme o polovicu menej polievali,“ opísala Lenka Bystrianska. Rastliny oveľa viac prosperovali, ako predtým. Neskôr začala plodiny v hriadke striedať a zistila, že mali menej škodcov. Táto skúsenosť ju priviedla na cestu permakultúry. Spravila si kurz permakultúrneho dizajnu, pretože chcela pochopiť princípom fungovania v záhrade.
Mladí v Púchove dohliadajú na rozhodnutia poslancov. Za ich prácu ich ocení prezidentka Čítajte Permakultúra, ako prírodná záhrada
Je to záhrada, ktorá rešpektuje prírodu a život, ktorý sa v nej nachádza a zároveň je trvalo udržateľná. Podľa Bystrianskej to znamená, že ju raz odovzdá, minimálne v tak dobrom stave, ako ju dostala, keďže je známe, že oraná pôda časom degraduje.
Hlavnou inšpiráciou pre permakultúru je les a jeho klimaxový stav. Ide o stav s maximálnym nahromadením biomasy, ktorý je pre prírodu najproduktívnejší. „V záhrade sa snažíme vytvoriť niečo, čo pripomína les,“ dodala.
V prvom rade ju treba dôkladne spoznať. Záhrada sa mení v cykloch, preto je dobré ju aspoň rok sledovať. Podľa nej je dôležité zamerať sa na štyri prírodné živly – slnko a jeho tieňovú mapu, vodu, pôdu a vietor. „Permakultúrnici sa viac zamýšľajú ako robia,“ povedala Bystrianska.
