POVAŽSKÁ BYSTRICA, PÚCHOV. Na nových železničných mostoch ponad Váh ochranári zaznamenali úhyn labutí, ktoré zomierajú, pravdepodobne následkom stretu s trakčným vedením.
Nosická priehrada predstavuje ich zhromaždisko, ponad Váh prelietajú pravidelne. Ochranári spolu so Železnicami SR pripravujú opatrenia na zamedzenie úhynu vtákov.
Mŕtve a zranené vtáky sa začali objavovať hneď po výstavbe dvoch železničných mostov, ktoré sú súčasťou zmodernizovaného úseku trate Púchov - Považská Bystrica. Do prevádzky ho zaviedli v roku 2020.
Podľa Ivany Kalafusovej z CHKO Strážovské vrchy boli v čase stavby nedostatočne vykonané preventívne opatrenia. „Trakčné vedenie je ťažko viditeľné aj v peknom počasí, nie to ešte keď je hmla. Drôty splývajú s prostredím a pre vtákov je počas letu náročné ich spozorovať,“ informovala.
Dívajme sa na záhradu ako na les. Vtedy bude prosperovať, hovorí odborníčka na permakultúru Čítajte Uviedla, že vtáky využívajú riečne údolia ako letové koridory. Labute, okrem iných, majú v blízkosti vodnej nádrže Nosice svoje zhromaždisko. Aj pre ich zvýšený výskyt v lokalite je podľa nej potrebné situáciu čím skôr vyriešiť.
Na mŕtve alebo zranené labute ochranárov upozorňujú okoloidúci alebo pracovníci železníc. Doposiaľ na mostoch našli 14 kusov, z toho tri sa im podarilo zachrániť. Ochranárka upozornila, že ide len o nájdené vtáky. Nie je možné zistiť, koľko ich doteraz, v dôsledku nárazu spadlo do rieky.
Ešte sa dočítate:
- Prečo labute narážajú do vedenia,
- aký postup navrhujú odborníci,
- ako na problém reaguje ŽSR,
- prečo sú podľa ornitológa pre vtákov mosty nebezpečné?
Zranená labuť ide na veterinárne ošetrenie buď do Považskej Bystrice, alebo do Žiliny. Väčšina zranení však podľa Kalafusovej končí smrťou. Ďalej vysvetlila, že ide o kombináciu poškodení, ktoré spôsobil náraz alebo popálenie elektrickým prúdom.
Prečo labute narážajú do vedenia?
Zoologička objasnila, že labuť je pomerne ťažký vták, nie je to akrobatický letec. Vedenie im prekáža predovšetkým pri vzlietaní a pristávaní. Spozorujú ho na poslednú chvíľu, preto sa mu nedokážu vyhnúť.
Kalafusová uviedla, že každá stavba, ktorá spôsobuje úhyny živočíchov, musí byť chránená proti nárazom. V prípade, že sa táto skutočnosť zistí, je potrebné prijať nápravné opatrenia a prevenciu do budúcnosti.
Ornitológ Radovan Jambor objasnil, že nakoľko bolo v minulosti veľa úhynov vtáctva v súvislosti s nárazom do elektrického vedenia, podmienky ich ochrany stanovuje Zákon o ochrane prírody. „Ten udáva vlastníkom akýchkoľvek vedení za povinnosť zabezpečiť ich proti nárazom,“ dodal.
Odborníci sa zhodli, že je potrebné použiť odkloňovače letu, vo voľnej prírode postačujú jednoduché odrazky, no na líniových komunikáciách je podľa zoologičky potrebné osadiť aj siete s odrazkami.
Kalafusová doplnila, že o prijatí opatrení začali komunikovať so železnicami. Postupujú pritom podľa kompletnej metodiky, ktorú spracovala česká agentúra ochrany prírody.
ŽSR si svoju povinnosť uvedomuje
ŽSR tvrdí, že úhyn vtáctva doposiaľ nezaznamenali.
„Výsledkom našich šetrení neboli zistené v danom úseku elektrifikovanej železničnej trate žiadne skutočnosti alebo dôkazy o úhyne labutí, ktoré by boli spôsobené trakčným vedením. Samozrejme, tým nám nezaniká povinnosť prijať opatrenia, ktoré zabránia zraňovaniu a usmrcovaniu vtákov a pomôžu v ochrane a starostlivosti o životné prostredie,“ uviedla hovorkyňa ŽSR Vladimíra Bahýlová.
Navrhujú umiestniť odkloňovacie prvky na trakčné vedenie tak, ako to má zavedené verejná distribučná sieť, informovala hovorkyňa.
Podľa nej si umiestňovanie ochranných prvkov vyžiada dôkladné zváženie:
„Vzhľadom na to, že trolejové vedenie je komplikovaný elektroenergetický systém zariadení je nutné dôkladne premyslieť a zvážiť umiestnenie takýchto prvkov na trakčné vedenie, aby sme neohrozili bezpečnosť a plynulosť železničnej dopravy, a zároveň dodržali predpismi správcu železničnej infraštruktúry a železničných dopravných spoločností,“ doplnila Bahýlová.
Železnice situáciu vyriešia, v čo možno najkratšom čase. „Termín realizácie však závisí od časovej dĺžky verejného obstarávania odkloňovacích prvkov, dodacej doby od dodávateľa, schválenia výluky hlavnej koridorovej trate a času potrebného na montáž,“ uviedla hovorkyňa.
Vtáky často hniezdia v zúfalých podmienkach. Ochranár im osádza búdky, možno si ich adoptovať Čítajte Mosty sú pre vtáctvo nebezpečné
Ornitológ upozornil, že všetky voľne žijúce vtáky sú na Slovensku zákonom chránené, nevynímajúc labuť veľkú.
„Ešte stále prebieha jej čiastočná migrácia a zimovanie, kedy sa môžu zhromažďovať vo vodných tokoch, a to vo veľkých počtoch. V rámci európskeho regiónu je to relatívne početný vták,“ doplnil.
Na záver dodal, že akékoľvek premostenie ponad rieku je nebezpečné, dochádza ku kolíziám aj vzácnejších vtákov. Rieky predstavujú prirodzený migračný biokoridor a nie je možné zistiť, ku koľkým úhynom naozaj dôjde, keďže mŕtve vtáky odplaví voda.
