Speleológ Bohuslav Kortman, ktorý je zároveň predseda Jaskyniarskeho klubu Strážovské vrchy a člen výboru Slovenskej speleologickej spoločnosti, sa venuje jaskyniarstvu takmer celý svoj život. Už ako mladého chlapca ho fascinovali knihy a články o zaujímavých jaskyniach a jaskyniaroch. Speleológiu vysvetľuje ako vedný odbor zaoberajúci sa predovšetkým výskumom jaskýň, ale zaradiť tam môžeme aj záujmovú prieskumnú a objaviteľskú činnosť jaskyniarov.
V akom veku ste sa začali zaujímať o jaskyne a ktorú ste navštívili ako prvú?
Ešte ako žiak som bol na školskom výlete v sprístupnených jaskyniach v Demänovskej doline a tento zážitok ma priviedol k prvým dobrodružným „výpravám“ do nesprístupnených jaskýň v okolí Považskej Bystrice. Lákali ma najmä jaskyne na Manínoch a neďaleko Zemianskej Závady.
Kedy ste si uvedomili, že jaskyne vás fascinujú a rozhodli ste sa venovať im takmer celý svoj produktívny život?
Zaslúžili sa o to najmä knihy Dobrodružstvá Toma Sawyera od Marka Twaina a Zostup do Priepasti Pierre Saint-Martin od Harouna Tazieffa, ktoré som prečítal v chlapčenskom veku, potom to boli články o jaskyniach a jaskyniaroch v časopise Krásy Slovenska a v zborníku Slovenský kras. Tu som získal aj prvé informácie o dobrovoľných jaskyniaroch na Slovensku a neskôr, už ako dospelý, som sa stal členom Oblastnej skupiny Dubnica nad Váhom Slovenskej speleologickej spoločnosti.
Môžete opísať svoje prvé skúsenosti s považskobystrickými jaskyniarmi zo Strážovských vrchov?
Dubnickí jaskyniari mali už vtedy svoju základňu na Mojtíne v Mojtínskom krase, a práve tam som pod ich vedením získaval prvé jaskyniarske „ostrohy“ v tamojších hlbokých a aj pre skúsenejších náročných jaskyniach – Mojtínskej priepastnej jaskyni a jaskyni na Rúbani. Až neskôr, keď som do tejto jaskyniarskej skupiny pritiahol ďalších záujemcov o speleológiu z Považskej Bystrice a okolia, sme sa od ostatných oddelili a vytvorili samostatný Jaskyniarsky klub SSS Strážovské vrchy. Vo februári tohto roka uplynulo odvtedy práve 25 rokov.
Akým výzvam ste čelili na začiatku svojej kariéry v speleológii a ako ste ich prekonali?
Stať sa jaskyniarom nie je také jednoduché. Jaskyniarstvo je fyzicky aj psychicky náročná činnosť, porovnateľná s horolezectvom. Je však viac toho, čo tieto na prvý pohľad podobné aktivity rozdeľuje, ako spája. A nejde len o to, že my jaskyniari na rozdiel od horolezcov lezieme do jaskýň zvyčajne najprv dolu a až potom hore, alebo kým oni hľadajú tie najťažšie cesty na vrchol, my naopak najľahšie. Pravda, aj tie sú však spojené s mnohými ťažkosťami a prekážkami, ale aj úlohami spojenými so speleologickým prieskumom a výskumom, ktoré prinášajú široko využiteľné poznatky. Tým všetkým som musel prejsť a postupne získavať skúsenosti, potrebné znalosti a zručnosti.
Ktorý objav alebo výskum jaskýň vo vašej kariére vás najviac zaujal a prečo?
Tých objavov bolo viac, ale asi najviac si cením objavy, ktoré sme dosiahli v našom jaskyniarskom klube pri prieskume v súčasnosti najväčšej a najhlbšej jaskyne Strážovských vrchov – Četníkovej svadby a Beňovej medvedej jaskyne.
