VISOLAJE. Domáce vzdelávanie si v súčasnosti vyberá čoraz viac rodičov. O jeho výhodách aj úskaliach sme sa rozprávali s mamou piatich detí, Martinou Monošíkovou.
Všetky vaše deti majú domáce vzdelanie?
Nie, prvé dve, dnes už dospelé, chodili do klasickej školy, triedy pre nadané deti. Mali dobrých učiteľov, chodili tam rady. Domáce vzdelávanie absolvujú prostredné dvojičky Eliáš a Eliška. Sú v piatom ročníku. Najmladšia dcéra má šesť rokov a na domáce vzdelávanie nastúpi od septembra.
Prečo ste sa rozhodli pre tento spôsob vzdelávania?
Keď sa nám narodili dvojičky, začali sme často chodiť do prírody. Cítila som, že voľný pohyb vonku a prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, sú veľmi dôležité. Navyše, bolo nám spolu dobre a chceli sme tráviť čo najviac spoločného času.
Profesionálny život som si spojila s rodinným. Myslím si, že v rodičovstve je veľmi dôležité, aby rodičia trávili čas so svojimi deťmi, pokiaľ to cítia tak, ako ja.

Aké boli vaše začiatky?
Keď mali dva roky, vytvorili sme skupinu Lesné stretnutia semienka. V rámci nej sme s viacerými mamičkami a deťmi chodili do lesa. Už tam sa mi otvorili oči a postupne ma v mojom cítení utvrdilo aj waldorfské vzdelávanie.
Uistila som sa v dôležitých kľúčoch vo výchove a prístupe k deťom, ako rytmus, hranice, pohyb, zaistenie vhodného prirodzeného prostredia, ktoré môžeme označiť aj ako nedokonalé.
Ide o priestor, v ktorom nie sú potrebné preliezačky alebo dokonalé hračky, pretože bez nich sa lepšie rozvíja fantázia. Prioritne stačia materiály, ktoré ponúka príroda a kolobeh roka.
V čase, kedy boli dvojičky v predškolskom veku, sa mi narodilo piate dieťa a mohla som si časovo dovoliť domáce vzdelávanie. Cítila som, že majú v živote iné smerovanie, hlbšiu lásku k prírode, preto som im chcela dopriať čo najviac času stráveného vonku.
Ako prebieha vaše domáce vzdelávanie?
Prvé tri ročníky ich tri doobedia v týždni súkromne učila učiteľka prvého stupňa, zvyšok času sme trávili spolu, tvorili, boli v prírode. Plnili sme individuálny plán a dvakrát ročne absolvovali preskúšanie.
Deti sa učili z učebníc, ktoré poskytla základná škola, pod ktorú sme patrili. Často sa učili v prírode a chodili na rôzne krúžky ako výtvarná, balet, skauting.
Od tretieho ročníka začali navštevovať hodiny klavíru. Posledné dva roky sme zapísaní v Slobodnej demokratickej škole v Košiciach, kde im vďaka experimentálnemu overovaniu umožnili sebariadené vzdelávanie, bez nutnosti úplného dodržiavania štátneho vzdelávacieho programu.
Od septembra sa však z rozhodnutia ministerstva pravdepodobne budeme musieť vrátiť k preskúšavaniu a známkovaniu z každého predmetu.
Ešte sa dočítate:
- Ako prebieha ich sebariadené vzdelávanie,
- či dokážu obsiahnuť celé učivo za pár dní,
- ako prebieha preskúšanie,
- či majú deti vnútornú motiváciu vzdelávať sa sami,
- či im chýbajú sociálne interakcie,
- aké prínosy vidí Martina Monošíková v domácom vzdelávaní?