Faerské ostrovy si vybral pre nerušené potulky po zelených pastvinách, obklopených nekonečným oceánom.
Do krajiny, ako vystrihnutej z knihy Pána prsteňov prišiel hľadať hmlu, našiel však spaľujúce slnko, čo svietilo do pol noci.
O tejto unikátnej autonómnej krajine oviec, ktorá patrí pod Dánske kráľovstvo, porozprával lekár a cestovateľ DOMINIK HRABOŠ.
Dominik Hraboš
Dominik Hraboš je 29-ročný patológ pôvodom z Podvažia. Šesť rokov študoval a žil v Prahe, pred troma rokmi ho zavialo do Olomouca. Okrem profesie patológa učí na Univerzite Palackého v Olomouci a študuje na doktorandskom stupni v odbore neuroveda.
Je cestovanie pre vás relaxom? Vypnutím z bežného stereotypu?
Môj život rozhodne nie je stereotypný, niekedy to je až na škodu. Cestovanie mi ale prináša vždy úľavu od všetkého. A je jedno, či idem na Súľovské skaly alebo na ostrovy niekde uprostred oceánu.
Väčšinou si nenosím na dovolenku prácu, neodpovedám na maily, nič neštudujem. Snažím sa iba užívať si to, čo vidím a čo cítim. Momentálne ma to najviac ťahá k ostrovom, pretože nie je pre mňa nič viac upokojujúcejšie, ako pohľad na nekončený chladný oceán.

Prečo práve Faerské ostrovy, láka vás severská kultúra?
Za severskou kultúrou by som skôr cestoval do Dánska alebo Švédska. Faerské ostrovy som v prvom rade považoval za možnosť nerušene sa potulovať po zelených pastvinách obklopených oceánom a sadnúť si niekde s knižkou s výhľadom na útesy.
Predpokladám, že túžba vidieť severské ostrovy sa zrodila niekedy v detstve, pri čítaní Pána prsteňov.
To nie, bol to celkom spontánny nápad. Ale je pravdou, že príroda na ostrovoch veľmi pripomína moje predstavy o tom, ako by mal vyzerať Rohan alebo Eriador. Je to pochopiteľné, keďže krajina je v niektorých aspektoch podobná Škótsku alebo pobrežiu Anglicka. A to bola pre Tolkiena asi silná inšpirácia.
Aký dlhý čas ste tam strávili, cestovali ste sám?
S kamarátom sme na ostrovoch strávili desať dní. Myslím, že to bol ideálne dlhý čas na to, aby sme poznali veľkú časť ostrovov. Ale samozrejme, zabavil by som sa tam pokojne aj dva mesiace.
Prileteli sme v júni a mali sme šťastie na počasie. Skoro celý náš pobyt totiž bolo teplo a svietilo slnko. Bol to jeden z najteplejších týždňov na Faeroch za veľmi dlhú dobu.
Takže sme samozrejme podcenili slnko a skončili po prvom dni spálení. Jún je na výlet ideálny, dni sú dlhé a teplota okolo 10-15 stupňov je na dlhé túry príjemná.
Akí ľudia žijú na severe?
Musím sa priznať, že výlet bol trochu útekom od ľudí. Na ostrovoch žije niečo viac ako 50-tisíc obyvateľov, a preto je veľmi jednoduché celý deň putovať a nestretnúť vôbec nikoho. A tak sme náš výlet pojali skôr ako osamelú turistiku, než ako cestu za poznávaním domácich.
Takže Faerské ostrovy prajú introvertom? Je pravda, že na opustenom ostrove môže človek nájsť sám seba?
Nie som životný kouč, preto sa nebudem snažiť dávať všeobecne platné rady. Faktom ale zostáva, že prázdna krajina bez nebezpečných zvierat je oslobodzujúca, človek sa môže voľne potulovať a vyčistiť si hlavu. Poznať svoje možnosti a limity.
Sú miestni na cudzincov zvyknutí?
Určite sú zvyknutí. Veľa vecí je turistom prispôsobených. Na letisku vás hneď čaká zaparkované rezervované auto, ktoré je vašou jedinou možnosťou dopravy.
Rovnako ako Dáni, aj ľudia na Faerských ostrovoch hovoria väčšinou dobre anglicky. Ľudia sú tam slušní a milí, nedostali sme sa do žiadnej nepríjemnej situácie. Akurát sused o pol dvanástej večer rezal na cirkulárke, keďže vonku bolo stále svetlo.
O koľkej sa tam stmieva? A kedy ráno vychádza slnko?
Samozrejme, veľmi to závisí od toho, kedy sa tam ocitnete. V júni slnko zapadá až okolo polnoci a vychádza už po tretej hodine ráno. V zime sa naopak môže stmievať už pred treťou hodinou poobede.
Aké obyčaje vás zaskočili?
Hromadný lov veľrýb. Faerskí rybári ich naženú do plytkých zátok a tam ich zabíjajú a spracovávajú mäso. Našťastie sme to nevideli naživo. Je to odporná tradícia, kedy sa voda kompletne sfarbí do červena krvou zvierat. Našťastie sa postupne od nej ustupuje.
Čo najviac tvorí HDP krajiny?
Rybolov, spracovávanie a predaj rýb. To je okrem iného dôvod, prečo zostávajú autonómnou oblasťou Dánska, bez členstva v Európskej únií. Vyhýbajú sa tak striktnejšej regulácií rybolovu.
Boli ryby na výlete vašou hlavnou potravinou?
Keďže potraviny a najmä stravovanie v reštaurácii je pomerne drahé, nám sa osvedčilo jesť na cestách práve rybie konzervy z Faerských ostrovov.
Čo charakterizuje prírodu Faerských ostrovov?
Príroda Faerských ostrovov je kombináciou skál, zelenej trávy, vody a oviec v rôznej kombinácii. Je to večne zelená, trávnatá krajina bez stromov, kde najvyšší vrch má približne 880 metrov. No a všade sa voľne potuluje 70-tisíc oviec. Najúžasnejšie scenérie ponúkajú útesy a vodopády a pohľad na nekonečný oceán.
Slovenské ovce sa pasú tam, kde ich pastier zavedie. Platí to aj o tých faerských?
Je pravda, že Faerské ovce sú odlišné. Sú voľné, pobehujú všade. Ich počet je sledovaný a regulovaný, ale inak majú pomerne voľné pole pôsobnosti. Ich vlna nie je úplne kvalitná a rastie pomaly, preto väčšinou nepotrebuje zastrihávať. A sú samotárske, nepreferujú veľké spoločenstvá, okrem iného aj preto, že na ostrovoch nemajú okrem človeka žiadneho prirodzeného predátora.

Ostrovy sú viac menej pustatina s minimom obyvateľstva. Zodpovedajú tomu aj ich cesty?
Cesty sú úzke, väčšinou pre jedno auto, s odstavnými plochami na obiehanie, no vo veľmi dobrom stave. Infraštruktúra je naozaj fascinujúca, sú tu tunely v kopcoch i pod morom a mosty, takže veľa ostrovov spájajú cesty bez nutnosti trajektov. Fascinuje ma, ako tak malá autonómna oblasť dokáže vytvoriť tak komplexnú infraštruktúru.
Ktoré krajiny ste ešte navštívili a aké sú vaše ďalšie cestovateľské ciele?
Milujem Azorské ostrovy. Je to prírodne najúžasnejšia časť sveta, akú som zatiaľ navštívil. Kultúrne ma veľmi zasiahol a inšpiroval mesačný pobyt v Japonsku. Momentálne nič konkrétne neplánujem, ale rád by som sa pozrel v najbližšej dobe na Malorku a do Vietnamu.