Marek Mikáč je 22-ročný študent hry na akordeón na VŠMU v Bratislave, v súčasnosti vďaka programu Erasmus navštevuje prestížnu hudobnú školu vo fínskych Helsinkách.
Európskym zvykom je využívať tento hudobný nástroj na interpretáciu ľudovej hudby, Marek Mikáč je však presvedčený, že pre široké spektrum zvukových farieb sa akordeón perfektne hodí aj pre klasickú hudbu. Spolu s fínskym kolegom rozbehli šnúru unikátnych akordeónových koncertov vážnej hudby, ktoré vo Fínsku zožali obrovský úspech.
Rodáci sa na talent z Mestečka môžu prísť pozrieť 16. mája do Evanjelického kostola v Púchove.
V najbližších dňoch ich zoskupenie Duo Allacord vystúpi aj na Slovensku, v mestách Bratislava, Nové Mesto nad Váhom, Žilina, Púchov a Kežmarok.
Prečo práve akordeón? Od kedy hrávate?
Na akordeón hrám od svojich siedmich rokov. Keď som bol mladší chcel som hrať na kontrabas, ale vzhľadom na vek a aj iné okolnosti to nebolo možné. Akordeón mi vybrali moji rodičia.
Marek Mikáč
Pochádza z malej obce Mestečko pri Púchove. S akordeónom začal popri základnej škole na ZUŠ Púchov, neskôr pokračoval na Konzervatóriu v Žiline a od roku 2022 študuje na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Momentálne absolvuje študijný pobyt v zahraničí v rámci programu Erasmus vo fínskych Helsinkách na jednej z najprestížnejších hudobných univerzít na svete – Sibelius Academy, University of the arts Helsinki.
Pochádzate z hudobníckej rodiny?
Nie, ani jeden rodič, ani starí rodičia nie sú muzikanti. Som jediný muzikant v celej v rodine.
Akú hudbu hrávate?
Prevažná väčšina môjho repertoáru je klasická hudba – od baroka až po skladby súčasných, žijúcich skladateľov. Popri štúdiu však hrávam aj v kapele s názvom Michal Bittó band, kde hráme všetky zábavné žánre. Tento rok som sa začal venovať práve vo Fínsku aj základom jazzovej hudby na akordeóne.
Faerské ostrovy sú miesto, ktoré praje introvertom. Krajina má viac oviec ako obyvateľov Čítajte Akordeón je často spájaný s ľudovou hudbou, začínali ste ako "ľudovkár"?
Toto spojenie nie je iba vecou Slovenskej republiky. Je to tak takmer vo všetkých európskych štátoch. Ja som taktiež začínal ako “ľudovkár” a klasickej hudbe som sa rozhodol venovať až neskôr. Náš nástroj je veľmi mladý a v minulosti bol využívaný najmä na ľudovú hudbu. V poslednom storočí sa však situácia zmenila a v súčasnosti je akordeón plnohodnotný samostatný hudobný nástroj využívaný v klasickej hudbe.
Je podľa vás akordeón vhodný nástroj pre klasickú hudbu?
Veľmi vhodný. Na akordeóne dokážeme hrať takmer všetku klavírnu literatúru, taktiež sú zaujímavé orchestrálne adaptácie alebo dokonca organové. Akordeón má mnoho registrov, čiže široké spektrum zvukových farieb. Na interpretáciu súčasných skladieb je často vyhľadávaný pre obrovské dynamické, farebné, perkusijné a farebné spektrum. Pre skladateľov sú tieto dispozície príťažlivé.
Ako ste sa ocitli v Helsinkách?
Študujem tu v rámci programu Erasmus. Dostať sa sem bolo mojim snom od strednej školy. Prijatie bolo pre mňa obrovským úspechom, keďže som vedel, koľko ľudí sa o to predo mnou pokúšalo, no neúspešne. V prvej chvíli som tomu ani neveril.
Aký je rozdiel medzi Fínskom a Slovenskom v oblasti klasickej hudby? Sú v Helsinkách lepšie podmienky pre rozvoj umenia?
Vo Fínsku je umenie vnímané úplne inak. Všetci si ho nesmierne vážia a vedia, akú obrovskú hodnotu má pre spoločnosť. Taktiež štát tu umenie a jeho rozvoj neporovnateľne viac podporuje vo všetkých smeroch. Vážia si svoju kultúru a sú na ňu veľmi hrdí. Na Slovensku sa väčšinou vníma kultúra ako ľudová tradícia. Tá je samozrejme dôležitá, ale je to iba jedna časť našej kultúry a bol by som rád, keby aj ostatné kultúrne odvetvia na Slovensku prekvitajú tak, ako ľudová tradícia.
Kto je váš kolega a aké boli začiatky Dua Allacord?
Môj kolega Kalle Siitonen je 23-ročný mladý umelec v bakalárskom ročníku na Sibelius Academy. Jeho hudobná cesta začala taktiež v ľudovej hudbe ako moja. Naše životné hudobné cesty boli viac-menej podobné. Od začiatku sa mi s ním pracovalo veľmi dobre. Hráme spolu na odporúčanie nášho fenomenálneho a svetovo uznávaného interpreta a pedagóga – Mika Väyrynen. V hudbe si veľmi rozumieme a máme výbornú hudobnú chémiu.
Ako sa zrodil nápad na spoločné turné?
Na začiatku letného semestra sme začali v rámci školy v Helsinkách cvičiť program. Hneď sme vedeli, že ho chceme niekde odprezentovať. Napadlo nám, že by sme mohli zorganizovať turné vo Fínsku a na Slovensku. Tak sme sa do toho s radosťou pustili a vyšlo to. Okrem deviatich koncertov v rámci nášho turné sa zúčastníme aj medzinárodnej akordeónovej súťaže v Pule v Chorvátsku.
Máte za sebou koncerty vo Fínsku, aké je tamojšie publikum? Aké boli ohlasy na vašu hudbu?
Tamojšie publikum je veľmi vďačné, veľmi si kultúru vážia. Po našich koncertoch vo Fínsku sme obdržali desiatky poďakovaní, príjemných slov a aj niekoľko dní po koncerte mnoho pozitívnych správ od návštevníkov. Taktiež nás jedna pani farárka z Fínska odporučila riaditeľovi letného hudobného festivalu vo Fínskom meste Joroinen. Na náš debutový koncert prijal pozvanie aj slovenský veľvyslanec Dušan Krištofík, ktorý si ma vyžiadal neskôr aj na iné kultúrne podujatia slovenského Veľvyslanectva vo Fínsku.
Aké koncerty vás na Slovensku čakajú?
Na Slovensku máme naplánovaných päť koncertov počas piatich dní. Hráme od 13. do 17. mája v týchto mestách: Bratislava, Nové Mesto nad Váhom, Žilina, Púchov, Kežmarok.
V Dubnici nad Váhom majú veľrybu. Slúžiť mala ako protiletecký kryt, majiteľa by ste hľadali márne Čítajte Pomáhajú vám s nákladmi na koncerty nejakí sponzori?
Sme začínajúci muzikanti, čiže zatiaľ nemáme svojich oficiálnych sponzorov. Náklady na koncerty sme si pôvodne chceli hradiť z príspevku od akadémie, avšak nezískali sme grant na pokrytie všetkých nákladov. Vtedy sa mi vnukol nápad vytvoriť kampaň cez príspevkovú platformu Donio, ktorá bola mimoriadne úspešná. Získali sme cez ňu príspevky od 44 podporovateľov, medzi ktorými bolo aj niekoľko firiem. Všetkým za podporu veľmi ďakujeme.
Aké máte vízie do budúcna? Chceli by ste koncertovať ďalej?
Budúci rok ma čaká bakalársky recitál. Určite chcem v hraní pokračovať aj po štúdiu, či už ako sólový hráč, člen rôznych komorných zoskupení alebo kapiel.
Plánujete po skončení štúdia zostať na Slovensku?
Popri koncertovaní, ktoré bude, dúfam, s medzinárodným záberom by som chcel pôsobiť aj pedagogicky . Žiaľ kariéra koncertného umelca na Slovensku je veľmi náročná, priam až nemožná. Pravdepodobne však zostanem na Slovensku alebo v blízkych okolitých štátoch, napríklad v Česku, Rakúsku alebo Poľsku.
