Michal Zahornacký je profesionálny fotograf z Považskej Bystrice. Vo svojej tvorbe sa venoval najmä portrétnej a figurálnej fotografii, fotografoval aj známe osobnosti. Počas pandémie ho ale zaujal výhľad z okna na sídliskové paneláky. Výber z fotografií, ktoré počas pandémie vznikali, vyšiel v knihe Close.
Považskobystrická radnica čelí kurióznemu sporu o vzácnu sochu Čítajte Close nie je prvá kniha, na ktorej ste pracovali.
Moja prvá kniha s názvom Poems bola, dá sa povedať, úplne amatérsky počin, kde som len chcel nejako uceliť projekt. Jednalo sa o fotografie, ktoré boli viac metaforické a boli doplnené básňami od rôznych slovenských básnikov. Bolo to robené pocitovo, vlastnoručne, len s pomocou môjho kamoša. Tak by som uzavrel Poems, lebo to vyšlo len v desiatich kusoch, bola to limitovaná edícia.
Takže Close je váš prvý veľký samostatný knižný projekt?
Áno, to je prvá veľká kniha, na ktorej som si dal veľmi záležať. Túto knihu som tvoril s Matúšom Stenkom a s Katkou Karafovou. Matúš robil dizajn knihy a Katka robila umelecký text. Rozdiel medzi Poems a Close bol v tom, že sme si to pripravili. Je to kniha, ktorá zobrazuje, čo sme zažívali počas kovidu. Čiže keď si to človek pozrie za dvadsať rokov, tak by ho to malo atmosférou vtiahnuť naspäť. Ale skôr z estetického hľadiska, lebo tam nie sú nejaké ťažké témy. Práveže je to veľmi estetická kniha.
