ZUZANA MORAVÍKOVÁ je matka štyroch detí, laktačná poradkyňa a dula, ktorá pomáha ženám, aby jeden z najvýznamnejších okamihov v ich živote – pôrod, prebehol čo najpríjemnejšie.
Stretáva sa s nimi v predpôrodných prípravách a na sále sa snaží vytvárať čo najviac takzvaného „hormónu lásky“ - oxytocínu. Svoje dve deti porodila v domácom prostredí.
Zuzana Moravíková
Má 42 rokov, vyštudovala etnológiu v kombinácii s anglickým jazykom. Pôrodníckym témam a materstvu sa venuje približne desať rokov. Absolvovala kurz pre laktačné poradkyne a výcvik pre duly. Zúčastnila sa niekoľkých konferencií doma a v zahraničí so svetovo uznávanými odborníkmi v pôrodníctve. Navštívila viaceré kurzy známej českej pôrodnej asistentky Anny Kohutovej a Kurz starostlivosti o tehotnú a rodiacu ženu pod vedením mexickej pôrodnej babice Angeliny Martinez Mirandy. Okrem toho sa venuje tehotenskej jóge a na jeseň pripravuje spoluprácu s fyzioterapeutkou.
Čo je podľa vás zásadnou správou, ktorú by ste chceli oznámiť všetkým rodičkám?
Hlavne to, že na pôrode záleží. Existujú vedecké štúdie, ktoré dokazujú vplyv pôrodu na psychiku bábätka aj matky.
Na predpôrodných prípravách ste sa stretli s množstvom tehotných žien, aké majú pred pôrodom pocity?
Veľakrát zmiešané, pretože na jednej strane sa veľmi tešia na bábätko, na druhej strane sú plné obáv. Ako zvládnu novú životnú rolu a ako bude prebiehať samotný pôrod.
Väčšina pôrodných príbehov, ktoré počúvame, sú negatívne, niekedy až hororové, preto majú budúce mamičky strach. Aby sa čo najlepšie pripravili, môžu navštevovať predpôrodné kurzy.
Môže byť pôrod pre ženu pozitívnym zážitkom? Akým spôsobom je možné si ho zľahčiť a spríjemniť?
Jednoznačne môže byť. No záleží to od veľmi veľa faktorov. Základným krokom je zmena nastavenia mysle. Pôrod je veľmi úzko spätý s tým, ako je žena naladená, ako sa cíti psychicky aj fyzicky.
Čakanie na magnetickú rezonanciu sa výrazne skráti, pacientov čoskoro vyšetria aj v Považskej Bystrici Čítajte Mala by sa v prvom rade čo najviac uvoľniť, aby dokázala spolupracovať so svojím telom. Keď človek prežíva bolesť, prvotná automatická reakcia tela je stiahnutie. To však pôrodu vôbec nepomáha, práve naopak.
Nedá sa, samozrejme, pripraviť na všetko, každý pôrod je iný a jedinečný. Existujú však rôzne relaxačné techniky, dá sa pracovať s dychom, v mysli sa napojiť na bábätko a udržiavať sa tak v dobrom naladení.
Zásadné je vedomé uvoľňovanie jednotlivých častí tela. Ak sa to darí, maternica môže naplno pracovať a posúvať dieťatko na svet. A rodička nemusí nevyhnutne prežívať veľké bolesti, ale len naozaj silný tlak. Toto je ideálny stav, no nie je vždy jednoduché ho dosiahnuť.
Čo sa týka prípravy, ženám napríklad radím, aby sa pri akejkoľvek bolesti v tehotenstve, časté sú napríklad náhle kŕče v lýtkach, pokúsili do toho miesta zhlboka dýchať a vedome si ho uvoľňovať.
Keď sa spustí pôrod, zvyčajne trvá hodiny, pričom intenzita narastá postupne. Žena si tak môže skúšať, čo jej najviac vyhovuje a pomáha, aby s pôrodnými vlnami nebojovala, ale naopak sa nechala nimi unášať.
Ešte sa dočítate:
- Aká je úloha duly a ako ich vníma personál pôrodnice,
- patrí otecko na pôrodný sál,
- aké dopady na matku aj na bábätko môže mať nevhodný priebeh pôrodu,
- či mamičky myslia aj na to, čo sa bude diať po pôrode,
- prečo svoje deti porodila doma a ako ako to prebiehalo,
- či má mať žena možnosť voľby
- a aké možnosti majú ženy v zahraničí
Myslíte, že ženy niekedy akoby zabraňujú pôrodu tým, že telo sťahujú vtedy, kedy by ho mali uvoľniť?
Určite áno, žena môže prežívať strach, alebo je tak vyčerpaná, že len chce, aby to už skončilo. Ak má byť človek uvoľnený, potrebuje mať vytvorené vhodné podmienky, dôležitý je pocit bezpečia a intimity.
Každý, kto pôrodu asistuje, sa snaží pomôcť a niekedy to funguje výborne. Inokedy, aj napriek dobrému úmyslu, to nemusí zapasovať. Je skvelé, keď vznikne spolupráca medzi rodičkou a odborníkom, ktorý vie poradiť, no zároveň rešpektuje prežívanie ženy, ktoré je vždy jedinečné.
Akú úlohu zohrávajú duly?
Dula je predovšetkým psychickou podporou, so ženou spolupracuje už počas tehotenstva. Zvyčajne sa opakovane stretávajú, poskytuje praktické informácie, ale aj priestor na vyrozprávanie.
Ukáže rôzne relaxačné polohy či cviky, naučí ju ako si viazať tehotenské aj popôrodné bruško. Pred aj počas pôrodu môže poskytnúť takzvanú rebozo masáž. Rebozo je špeciálna šatka, vďaka ktorej dochádza nielen k uvoľneniu celého tela, úľave od bolesti, ale dieťatko pri nej dostáva možnosť zaujať čo najlepšiu pozíciu.
Pri samotnom pôrode dula žene asistuje, aby sa cítila čo najkomfortnejšie a je oporou pre celú rodinu.
Aké máte skúsenosti s personálom v nemocnici? Sú duly na pôrodnej sále vítané?
Ja osobne nemám zážitok, ktorý by bol vyslovene zlý, že by ma niekam nepustili alebo vyhodili, no poznám aj takéto prípady. Vždy mám na pamäti výrok doktora Nilsa Bergmana, že každý, kto sa zúčastňuje pôrodu, by mal pomáhať vytvárať oxytocín. Je to „hormón lásky“, no zároveň bez neho maternica nemôže dobre pracovať.
Dávam bokom všetky prípadné nesympatie, ľudia to zvyčajne cítia a napoja sa. Niekto to berie tak, že pozeráme personálu na prsty, no my chceme len sprevádzať klientku a navodzovať príjemnú atmosféru.
V minulosti bol pôrod čisto ženská záležitosť. Myslíte, že otec patrí na pôrodnú sálu?
Vždy je to o dohode oboch rodičov. Oproti minulosti mávajú partneri medzi sebou užšie väzby, muž chce byť súčasťou celého procesu tehotenstva, často aj pôrodu. Niektorí muži dokonca chodia so svojimi ženami na predpôrodné prípravy. Môžu vytvoriť výborný tím, ale len pokiaľ tam on chce byť a partnerka ho tam chce mať.
Pre meškanie dotácie z ministerstva možno obnovu unikátnej veže kostola na Považí nestihnú Čítajte Čo prežíva žena prvé dni po pôrode? Mení sa pôrodom na matku aj na mentálnej úrovni?
V ideálnom prípade sa má zmeniť na matku aj mentálne, je to úloha hormónov, ktoré telo produkuje. Nevhodný priebeh pôrodu môže mať na tieto procesy negatívny dopad.
Ak sa nedeje to, na čo sme, takpovediac prírodou naprogramované, môžu sa dostaviť problémy s dojčením, alebo dokonca popôrodná depresia. Keď sa dieťatko narodí, matka ho potrebuje vidieť a cítiť, aby jej telo vedelo, že existuje. Že má začať produkovať viac mlieka a hormóny, ktoré zabezpečujú materinské správanie.
Vytvára sa jedinečná citová väzba medzi matkou a dieťaťom, tento proces je známy pod pojmom bonding.
Ak sa tak nestane, aké to môže mať následky?
Matka a dieťa má tvoriť jeden celok, ako náhle sa rozdelí, nemôže to fungovať na sto percent. Tak, ako to vidíme v zvieracej ríši. Keď mláďa oddelia od samice, odvrhne ho.
My ho samozrejme neodvrhneme, no chýba nám hormonálna podpora. Bonding síce prebieha aj v prípade, keď nie sú matka s dieťaťom v neustálom kontakte, no ide to ťažšie.
Matka má niekedy pocit, že dieťaťu nerozumie, že nevie, ako sa má oň postarať. Aj bábätko sa začne inak správať. Je častokrát spavé, nevie sa prisávať na prsník a má ťažšiu popôrodnú adaptáciu. Môže mať problémy so srdcovou činnosťou, dýchaním alebo hladinou cukru v krvi. Toto všetko reguluje kontakt koža na kožu.
Ženy často prichádzajú do nemocnice s pôrodným plánom, myslia aj na to, čo bude po pôrode?
Pre prvorodičku je príznačné, že jej úvahy o materstve sa často končia pôrodom a nie vždy myslí na to, čo sa bude diať potom. Na predpôrodných prípravách preto venujeme pozornosť aj prvým momentom po narodení bábätka, rozprávame sa o dojčení či šestonedelí.
Aké informácie v súvislosti s dojčením by mala žena vedieť?
Že sa má vždy na koho obrátiť, v prípade komplikácií jej môžu pomôcť laktačné poradkyne. Aj partner by mal mať základné informácie, pretože práve on môže byť najväčšou oporou, ak sa dostavia ťažkosti.
Veľká pomoc je, keď sa muž, prípadne iní členovia rodiny, postarajú o všetky praktické záležitosti. Zabezpečia, aby bolo nakúpené, navarené, a upratané a žena sa plne sústredí len na seba a dieťa.
Svoje dve deti ste porodili doma. Prečo?
Prvé dve deti sa mi narodili v pôrodnici. Vďaka vzdelávaniu som postupne zistila, že vo svete existujú možnosti, ktoré mne osobne sedia viac. Keď som sa pripravovala na tretí a štvrtý pôrod, mala som samozrejme aj niekoľko záložných plánov, kam by sme v prípade potreby vyrazili. Išlo to však dobre, a tak som porodila doma.
Púchov po tridsiatich rokoch otvára mestské jasle. Záujem zo strany rodičov je veľký Čítajte Nemali ste strach z možných komplikácií?
Ak by som mala strach, nemôžem rodiť doma. Samozrejme, rešpekt je tam vždy, no žena musí mať svoje obavy spracované, inak to neprebehne dobre.
Porovnajte domáci pôrod a pôrod v nemocnici na základe vlastných skúseností.
V známom prostredí som sa vedela dobre uvoľniť, pôrody aj vďaka tomu prebiehali v podstate hladko a bez komplikácií. Veľký rozdiel bol v tom, ako mohol zvyšok rodiny, čiže súrodenci a partner, bábätko privítať.
Dá sa povedať, že dieťatko plynule vplávalo do rodinného života. A ja som sa cítila úžasne, len som odpočívala, dojčila a túlila sa s bábätkom vo vlastnej posteli a partner sa o nás staral.
Ako je to s nastavením legislatívy, sú domáce pôrody povolené?
V Ústave Slovenskej republiky je napísané, že žena si môže vybrať miesto a okolnosti pôrodu. Druhá vec je tá, či jej v tom môže niekto oficiálne pomáhať. Na Slovensku tá pomoc chýba, preto ženy často využívajú české pôrodné asistentky, alebo vycestujú porodiť do zahraničia.
Má mať podľa vás žena možnosť voľby?
Určite áno, žena by mala mať možnosť výberu s ohľadom na osobné preferencie a tiež zdravotný stav.
V mnohých krajinách majú ženy na výber až z troch možností. Rodiť môžu v pôrodnici alebo v pôrodnom dome, čo je zdravotnícke zariadenie, kde pracujú pôrodné asistentky. Nachádza sa v blízkosti kliniky, aby v prípade komplikácií mohla prísť ďalšia pomoc.
Ženy s takzvaným nízkorizikovým tehotenstvom si môžu vybrať aj tretiu možnosť – domáce prostredie s účasťou pôrodných asistentiek, ktoré sú na to školené.
