POVAŽSKÁ BYSTRICA. Predstavitelia Trenčianskeho samosprávneho kraja za účasti desiatok cyklonadšencov v stredu 5. júna oficiálne otvorili viac ako desaťkilometrový úsek Vážskej cyklomagistrály. Dokončili ju ešte minulý rok.
Slávnostné podujatie odštartovali na cykloodpočívadle pri Hričovskom kanáli, ktoré je bodom napojenia žilinskej župy s trenčianskou a v sedle bicykla pokračovali cyklotrasou do Považskej Bystrice.
„Dúfam, že o rok alebo o dva sa prevezieme aj ďalej, ako po hranicu krajov,“ poznamenal župan TSK, Jaroslav Baška. Prioritou kraja je podľa neho do roku 2026 odovzdať celých 100 kilometrov Vážskej cyklomagistrály, ktoré spoja nielen tri kraje, troje kúpele, ale hlavne veľa samospráv.
Na napojení na Bytču by mali pracovať už čoskoro, žilinskej župe v máji schválili projekt výstavby chýbajúceho deväťkilometrového úseku.
Vyzerá to ako vojnové pole. Je nefér, že Nosickú priehradu doteraz nesprístupnili, myslí si Púchovčanka Čítajte Na magistrále pracujú dlhodobo
Na Vážskej cyklomagistrále pracujú už od roku 2014.
„Je to jedenásty rok, no stále to nie je urobené. Je to náročnejší proces, ale sme radi, že to ide,“ opísal Baška a dodal, že budovanie spomaľujú územné rozhodnutia, stavebné povolenia a množstvo verejných obstarávaní.
(zdroj: tsk.sk)„Pre nás je to veľká vec, k dnešnému dňu môžem povedať, že máme hotových viac ako 61 kilometrov zo 100. O pár dní sa takto stretneme v Púchove, kde budeme 17. júna otvárať ďalší, viac ako 12-kilometrový dlhý úsek, vedúci z Ladiec cez Belušu do Púchova. Z Plánu obnovy sme tiež získali viac ako šesť miliónov eur na úsek z Trenčína do Dubnice nad Váhom k priemyselnému parku,“ povedal predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška. Chýbajú už len dva úseky: Nemšová – Dubnica nad Váhom – Ladce a Nosická priehrada – Považská Bystrica, železničná stanica.
Úsek medzi Považskou Bystricou a Púchovom skomplikovala zablokovaná Nosická priehrada, ktorú pre zlý technický stav uzavreli ešte v roku 2021. Cesta cez priehradný múr má slúžiť ako prejazd medzi Nimnicou a Nosicami ponad rieku Váh, tak aby došlo k celkovému prepojeniu Púchova s Považskou Bystricou.
Ešte sa dočítate:
- že na 600-metrovom úseku ešte stále jazdia autá,
- ako to chce župa zmeniť,
- aké špecifiká mala výstavba cyklotrasy,
- že pre stavbu cyklotunela museli odstaviť dopravu,
- za aké obdobie to stihli,
- čo plánuje vybudovať Považská Bystrica.
Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) ohľadom opravy rokoval ešte v decembri minulého roka v Trenčíne na výjazdovom rokovaní vlády.
„Minister životného prostredia dostal úlohu toto zrealizovať. Už to trvá dosť dlho, ľudia sú nervózni, my sme nervózni a ja pevne verím, že minister na to nájde prostriedky, a že SVP korunu priehradného múru opraví čo najskôr,“ spomenul župan TSK.
Odklonia cestu
Bezpečnú jazdu komplikuje aj približne 600-metrový úsek cyklotrasy pri Považskom Podhradí. Predovšetkým v čase letnej sezóny ho využívajú na prejazd autami návštevníci Podhradského mora.
Na základe nedávneho memoranda o spolupráci sa však TSK spolu s urbármi, Občianskym združením Podhradské more, rybármi a s mestom Považská Bystrica dohodli na spolupráci pri odklonení dopravy.
Pre autá dobudujú popri Váhu smerom na Podhradské more šutolinovú cestu. Baška predpokladá, že bude hotová ešte tento rok.
Tunel odstavil dopravu
Úsek v dĺžke 10,4 kilometra, do ktorého župa investovala viac ako 3,5 milióna eur má svoje špecifiká. Dodávateľská firma sa musela popasovať nielen so 105 metrovým cyklomostom, ktorý sa napája na Orlovský most, ale predovšetkým s jediným tunelom celej Vážskej cyklomagistrály.
Jozef Rambala z dodávateľskej firmy opísal, že výstavba cyklotunela popod hlavnú cestu II/507 bola jediným kolíznym bodom stavby.
Cesta spája považskobystrickú mestskú časť Podvažie s mestskou časťou Bytče, s Mikšovou. V čase budovania tunela museli na tomto frekventovanom úseku odstaviť premávku, čo výrazne skrátilo vybudovanie cyklotunela. „Mohli sme ponúknuť túto cyklotrasu do užívania v oveľa skoršom termíne, ako bolo predpokladané,“ doplnil.
Tunel má so všetkým príslušenstvom cez 35 metrov. Ide o prefabrikovanú konštrukciu, ktorú po častiach vložili do výkopu, zaizolovali a zasypali. Práce stihli v rekordnom čase, za 21 dní.
„V rámci budovania cyklotrás je to jediný bod, ktorý si vyžadoval súčinnosť všetkých zainteresovaných strán,“ uviedol Rambala.
Firma celé stavenisko prebrala vo februári v roku 2023 a výstavba trvala 147 dní. Zaujímavosťou cyklotrasy sú štyri inteligentné lavičky s fotovoltickými panelmi a nabíjaním.
Výnimočné dielo
Podľa slov Jaroslava Bašku sa TSK snaží byť zelenou župou a jednou z hlavných ekologických priorít je budovanie cyklotrás.
„Som rád, že od Trnavského kraja do Trenčína máme urobenú cyklotrasu a teraz už aj od hranice Žilinského kraja smerom do Považskej Bystrice,“ povedal.
Snahu TSK ocenil aj národný cyklokoordinátor Peter Klučka.
Považie navštívi vyše 60 unikátnych automobilov. V minulosti prišlo aj parné auto či prestrelená Dakarovka Čítajte „Keď si župan nechal v roku 2015 župným zastupiteľstvom schváliť, že vybuduje Vážsku cyklomagistrálu v celej svojej dĺžke v Trenčianskom kraji, tak okamžite sa začali postupne pridávať aj ostatní župani. Tak, aby celá Vážska cyklomagistrála mala svoj zmysel, z Komárna až po miesto spojenia Bieleho a Čierneho Váhu v Kráľovej Lehote. Pevne verím, že sa čoskoro budeme môcť po takomto peknom povrchu previezť po celom úseku,“ poznamenal a doplnil, že budovanie takýchto cyklotrás má zmysel nielen pre voľnočasové bicyklovanie, ale aj pre dochádzanie do miest pracoviska a bydliska.
Primátor Považskej Bystrice Karol Janas považuje cyklotrasu za výnimočné dielo.
"My, ako mesto budeme určite pokračovať. Dnes máme podaný projekt, ktorý je v prvých etapách schválený - na premostenie medzi Považskou Teplou a Považským Podhradím," informoval s tým, že prepojenie je dôležité pre návštevníkov Manínskej Tiesňavy a Považského hradu.
