Hádzanári MŠK Považská Bystrica majú za sebou ročník, v ktorom sa im síce nepodarilo obhájiť ligový titul, ani získať domáci pohár, napriek tomu bol ich tréner VÁCLAV STRAKA spokojný.
S trénerom MŠK sme hodnotili skončenú sezónu, vrátili sme sa aj k vyhrotenému finále s Prešovom.
Ako by ste zhodnotili skončenú sezónu?
V globále ju môžeme hodnotiť pozitívne. Bola náročná, lebo sme do nej vstupovali ako obhajcovia a podľa toho boli aj očakávania. Trocha ju ovplyvnil hneď prvý domáci zápas s Prešovom, ktorý sme mali rozbehnutý veľmi dobre, ale nešťastne sme prehrali o gól.
Potom sme ligovú súťaž zvládli bez zaváhania, aj keď niektoré zápasy boli ťažšie a súperi, hlavne na jeseň sa snažili posilniť a byť nepríjemní.

Na jeseň bola vrcholom účasť v Európskej lige, v ktorej sme tiež obstáli. Súperi boli na inom leveli ako my, ale zápasy mali stúpajúcu tendenciu, boli to pre nás veľké skúsenosti a sviatok pre divákov.
V jarnej časti bolo náročné nastaviť formu mužstva. Prišli zranenia hráčov, reprezentačné prestávky. Pred play-off bola dlhšia pauza, v semifinále s Bojnicami sme sa dostali do dobrej formy, ale potom prišli zase skoro tri týždne pred finále.
Tých vrcholov v sezóne bolo niekoľko a nájsť optimálnu formu bolo veľmi náročné. Ale myslím, že sa to podarilo a vrcholom bola päťzápasová finálová séria. Nemyslím si, že nebolo v našich silách uspieť, za určitých okolností to bolo možné, ale Prešov využil výhodu domáceho prostredia.
Zápasy Európskej ligy sa hrávali dosť neskoro, ovplyvnilo to nejako vaše výsledky?
Tie ani nie. Európska liga je veľmi prestížna a kvalitná súťaž a musím oceniť prácu klubu, zvládol to po organizačnej stránke. Bolo veľa práce, čo sa týka hracej plochy, zázemia v hale, starostlivosti o rozhodcov. Ale myslím, že sme to zvládli veľmi dobre.
Termíny boli nešťastné a to malo vplyv na divácku účasť. Bolo nám ľúto, že hala nebola úplne plná, ako by určite bola, keby sa hrávalo vo zvyčajnom čase. Tie utorky večer bola „kaňka“ (škvrna, pozn. r.) na našej účasti. Ale po spoločenskej, športovej, organizačnej stránke to bola top súťaž.
EŠTE SA DOČÍTATE:
- Prečo to v semifinále proti Bojniciam nebola jednoznačná záležitosť Považanov,
- ako sa tréner Václav Straka s tímom vyrovnávajú s očakávaniami fanúšikov,
- akým prínosom pre tím bol návrat Šimona Macháča do Považskej,
- ako limitovalo zranené rameno brankára Ladislava Kovačina,
- prečo sa Ľubomír Ďuriš stal zaslúžene hádzanárom roka na Slovensku,
- čo povedal tréner Považskej koučovi Prešova pri pozápasovom podávaní rúk.
Poďme k posledným zápasom sezóny. V semifinále proti Bojniciam sa očakávalo, že súpera bez problémov „prejdete“. Nakoniec ste cez neho prešli, ale nebola to z vašej strany jednoznačná záležitosť, prečo?
Stáva sa, že súperi ku nám neprídu kompletní, prídu s tým, že aj tak nemajú šancu. Zvádza to k tomu, že nekladú taký odpor. Bojnice bojovali veľmi sympaticky, skúsili nás prekvapiť a zabojovať o finále.
Kvôli už spomínaným prestávkam a tomu, že nám chýbali ťažšie zápasy, bol rozdiel vlažnejší a Bojnice nás za to potrestali. Každý čakal, že to bude jednoznačná záležitosť. Ale na druhej strane, tie zápasy nám pomohli a prejavilo sa to v štvrtom zápase, kedy sme Bojnice jednoznačne prešli.

Športová verejnosť každý rok očakáva finále Prešov – Považská. Ako sa s týmto tlakom vyrovnávate?
Posledné roky nás už všetci berú ako jedného z favoritov. Niektoré družstvá sa chcú na nás vytiahnuť, iné sa snažia uhrať čo najprijateľnejšiu prehru. Vždy je náročné nastaviť hlavy hráčom tak, aby nepodcenili ani jeden zápas.