Zdravie detí úzko súvisí so stravou a životným štýlom, ktorý vedú. Zlý stav čriev ovplyvňuje nielen trávenie, ale má vplyv aj na imunitu a na vznik rôznych ochorení. Jedným z negatívnych faktorov je takzvaný západný štýl stravovania.
Časté sú aj rôzne intolerancie a alergie. Detská gastroenterologička JAROSLAVA MÚDRA však v stravovaní odporúča riadiť sa sedliackym rozumom. Vyradením niektorých potravín, ako napríklad živočíšneho mlieka, môžeme deti ochudobniť o dôležité zložky potravy.
Čo je z vášho pohľadu základným problémom dnešnej spoločnosti, ktorý vedie k problémom s trávením u detí?
Neviem, či je to základný problém, ale určite je to aj stravovanie. Žijeme rýchlu dobu, deti nestíhajú raňajkovať, občas aj obedovať a často jedia nezdravo. „Západný “ štýl nás vedie k stravovaniu formou „fastfoodov“, v našej potrave je množstvo stabilizačných látok, ktoré zlepšujú chuť, farbu a hlavne trvanlivosť potravín. A na to nie je náš tráviaci trakt až tak adaptovaný.
U detí stúpajú alergie, intolerancie na rôzne zložky potravín aj autoimunitné zápalové ochorenia tráviaceho traktu. V neposlednom rade je to aj obezita a s tým spojené stukovatenie pečene ako rizikový faktor jej trvalého poškodenia.
Život zasvätil svojim vážne chorým deťom. Finančne mu už pomohli aj cudzí ľudia na ulici Čítajte Nedávno vyšla informácia, že pacientov s chronickými zápalovými ochoreniami čriev, ako ulcerózna kolitída a Crohnova choroba počas najbližších desiatich rokov stúpne takmer o 30 percent. Čo si o tom myslíte? Prečo tieto ochorenia postihujú predovšetkým vyspelé spoločnosti?
Neviem či je to číslo až také hrozivé, ale áno stúpa aj počet detí s chronickými zápalovými ochoreniami, ktoré už mnohí radia k civilizačným ochoreniam. Ochorenia postihujú mladých ľudí, ale nie je výnimkou ani mladší školský vek. Stále prebiehajú štúdie, ktoré sa snažia príčiny ich vzniku objasniť.
To, že postihujú hlavne vyspelé spoločnosti, nie je ani tak v lepšej diagnostike, ako skôr v zložení našej potravy, zmene pohybovej aktivity, industrializácii alebo kombinácii týchto faktorov. Taktiež sa vedú diskusie o nadužívaní antibiotík v detskom veku. Tieto súvislosti však musia byť ešte preskúmané.
Ako je to s intoleranciami, ako ich rodič môže spozorovať?
Intolerancia na určité zložky potravy sa u nás často zamieňa za alergiu. Pritom mechanizmus aj príčiny sú rôzne. U nás sa najčastejšie stretávame s intoleranciou na laktózu – čo je mliečny cukor. Vzniká poruchou enzýmu v čreve, ktorá sa začína prejavovať prevažne okolo piateho roku života a to hlavne bolesťami bruška, nafukovaním, hnačkami po mliečnych výrobkoch. Laktózová intolerancia môže byť však aj prechodný stav, napríklad po črevnej infekcii, ktorý sa časom upraví.
Druhou najčastejšou je intolerancia histamínu. Občas sa však intoleranciám pripisuje väčší význam ako v skutočnosti majú a pacienti sa zbytočne ochudobňujú o zložky potravy a držia nezmyselné diéty. Dôležité je riadiť sa hlavne klinickými ťažkosťami a používať aj takzvaný sedliacky rozum - odsledovať, čo mi robí zle a to zo stravy jednoducho na určitý čas vylúčiť a následne skúsiť zaradiť.
Ešte sa dočítate:
- či je pravda, že mlieko zahlieňuje,
- či je rastlinné mlieko dobrou náhradou,
- ako stravovanie súvisí s virózami,
- ako dosiahnuť, aby dieťa jedlo zeleninu,
- či môže zjesť jednu sladkosť za deň,
- ako bojovať s nechutenstvom,
- koľko vody by malo dieťa vypiť.
Aký máte názor na živočíšne mlieko u malých detí? Je v poriadku, keď sa ho matky snažia vylúčiť z jedálnička?
Živočíšne mlieko v upravenej podobe je okrem materského druhou najčastejšou zložkou potravy u dojčiat. Nemyslím, že by ho mamičky z jedálnička vylučovali a ak ho vylúčia, mali by mať na to dôvod akým je napríklad alergia na jeho zložky – najčastejšie na bielkovinu kravského mlieka a mal by o tom rozhodnúť lekár.
