PÚCHOV. Svojimi výkonmi v bráne doviedol TOMÁŠ HRUŠÍK hokejový Púchov k prekvapujúcemu druholigovému titulu. Po vypršaní termínu na podanie prihlášok do vyššej súťaži a po tom, ako Mestské športové kluby zverejnili na sociálnych sieťach svoje stanovisko je jasné, že pod Lachovcom sa vyššia 1. hokejová liga v budúcej sezóne hrať nebude.
S mladým gólmanom sme sa zhovárali o púchovskej hokejovej eufórii či o „vytriezvení“ a prechode do reality.
Kde ste hokejovo pôsobili pred poslednou sezónou v Púchove?
Z juniorky Trenčína som išiel do áčka Považskej Bystrice. Dve sezóny som tam absolvoval celé a v tej tretej som išiel pred play off do Martina. V tejto poslednej sezóne som bol v druhej lige v Púchove.
V Považskej sme boli jeden rok aj s bratom Lukášom. Ten už zavesil korčule na klinec a išiel pracovať. Ja ešte nemám žiadne väčšie záväzky, tak sa snažím hokeju venovať v takej miere, ako sa dá.
Druhá liga má amatérsky status. Čomu sa venujú vaši spoluhráči?
Niektorí chalani sa venujú trénerstvu, rovnako aj ja. Niečo si popri zamestnaní privyrobíme, ale hokej nie je našim primárnym príjmom, z ktorého by sa dalo vyžiť.
A čo živí vás?
Už keď som bol prvý rok v Považskej, kde som si ako nováčik nemohol platovo „vyskakovať“, tak som musel taxikárčiť. Aj tu v Púchove, kde je hokej na amatérskej úrovni, som sa k taxikárčeniu vrátil. Nesedím v aute každý deň, ale niečo popri hokeji robiť musím.
Pred rozhovorom ste mi hovorili, že budete mať tréning. Koho trénujete?
Fungovala chémia v šatni, hovoril po prekvapujúcom titule hokejistov Púchova ich tréner Čítajte Už tretí rok sa venujem deťom, malým tretiakom. Urobil som si aspoň základnú trénerskú D-licenciu, aby som mohol čas, ktorý už beztak trávim na zimáku, využiť na privyrobenie.
Ako teraz prebieha tréning malých hokejistov?
Pomaly už budeme končiť letnú prípravu, za pár týždňov sa už v Púchove podľa všetkého začne pomaly mraziť a ak sa nič nestane, tak na začiatku júla by už mohol byť ľad.
Poďme k áčku. Ako ste videli poslednú sezónu a jej vyvrcholenie v podaní Púchova?
Keby mi niekto pred sezónou povedal, že sa dostaneme tak ďaleko a súťaž vyhráme, tak by som sa naňho díval neveriaco. Predsa len, minulý rok sme mali rovnaké zloženie mužstva a nepodarilo sa nám dostať ani len do play-off.
Tento rok sme sa chcel hlavne dostať do vyraďovačky. A zrazu sme si v marci so spoluhráčmi uvedomili, že ligu môžeme vyhrať. Zo štvorice klubov, ktoré sa dostali do semifinále (okrem Púchova ešte Senica, Bardejov a Detva, pozn. red.), mohol súťaž vyhrať hociktorý.
Čo bolo iné oproti predchádzajúcim sezónam, že to teraz vyšlo?
Možno to, že sme si za cieľ nedávali primárne víťazstvo. Samozrejme, chceli sme urobiť čo najlepší výsledok, ale nezväzovalo nám ruky, že sme najväčší favorit.
Ostatné tímy od začiatku sezóny tlačili na to, že chcú postúpiť. My sme takéto ciele nemali a to našej hre možno pridávalo na ľahkosti. Keby sme nedokázali získať titul, tak by sme neboli sklamaní, ale keď sa nám podarilo celú súťaž vyhrať, tak to bolo niečo úžasné.
Možno zavážilo aj to, že celá partia, či už mladšie ročníky ako ja alebo tí starší, sme spolu vyrastali v Púchove. Nebol tu nikto, kto by tu v minulosti nehrával, všetko sme boli chalani, ktorí sa roky poznáme.
Rozhodol o titule pre Nitru. Na ten gól nikdy nezabudnem, hovorí Bubela Čítajte Ako to bolo s návštevnosťou na vašich zápasoch v play-off?
Boli sme zvyknutí, že ľudia chodili na štadión, nielen známi, ale aj ľudia z okolia. Po predchádzajúcej sezóne, ktorá nám nevyšla, tak možno u niektorých vyvolala sklamanie a na zimák sa im veľmi nechcelo chodiť.
Postupom času, ako sme prešli cez štvrťfinále s Gelnicou, tak sa hokej dostal predsa len do povedomia. V meste sa o tom ľudia začali rozprávať, že sa je na čo pozerať a môže z toho byť úspech.
