POVAŽSKÁ BYSTRICA. Považskobystrický Vereda Night Run, ktorý v máji napísal už svoju šiestu kapitolu, potvrdil svojou účasťou aj kvalitou stúpajúcu tendenciu a zaradil sa medzi najpočetnejšie nočné behy na Slovensku.
Po akcii sme sa rozprávali s hlavným organizátorom pretekov Petrom Fapšom.
Ako z vášho pohľadu dopadol 6. ročník Vereda Night Run-u?
Trochu sme navýšili počet účastníkov, čo sa odrazilo hlavne na prípravách pred podujatím. Ale myslím, že sme to organizačne zvládli, taká bola aj odozva od účastníkov.
Kapacitu sme oproti minulému ročníku navýšili o 50 percent. Registráciu pred súťažou sme museli zastaviť, lebo sme si neboli istí, či to trať kapacitne zvládne, a aby bola odovzdávka štafiet bezpečná. Urobili sme aj nejaké organizačné zmeny, čo malo za následok väčší poriadok a bezpečnosť.
Čo sa týka účasti, tak sme boli väčší ako trenčiansky alebo žilinský Night run a možno piaty najväčší na Slovensku. Keby sme nezastavili registráciu, tak by sa zaregistrovalo možno aj 1100 bežcov.
Ako dlho pred štartom ste zastavili registráciu?
Najskôr sme beh mali nastavený na 800 účastníkov, táto registrácia sa nastavila približne tri týždne pred podujatím. Potom sme pustili ešte 100 miest, ktoré sa vypredali za tri dni.
Účastníci boli zo širšieho okolia?
Hlavne z Považskej Bystrice a blízkych okresov Púchov, Bytča, Trenčín, Žilina, čo je našim hlavným cieľom, ale boli aj bežci z iných kútov Slovenska.
Mladé atlétky z Považskej Bystrice dominovali v slovenskom superfinále Čítajte Štart bol v centrálnej mestskej časti Považskej Bystrice?
Áno, bežalo sa cez centrum, odtiaľ sa išlo cez Okružnú až na kruhový objazd pod diaľnicou. Ten bol divácky veľmi atraktívny, vďaka bubnovej šou a dobrému odrazu zvuku sa vytvorila dobrá atmosféra.
Trať bola oproti minulému roku nezmenená. Jeden okruh mal dĺžku tri kilometre, jednotlivci bežali dva okruhy a štafety jeden, čiže odovzdávka bola v mieste štartu aj cieľa.
Night run splnil svoj názov a dobiehalo sa aj za umelého osvetlenia?
Áno, štartovalo sa za mierneho šera a dobiehalo sa už takmer za tmy, hlavne druhá polovica pretekárov. Tento rok sme posunuli štart skôr o pol hodiny, lebo sme vedeli, že bude viac účastníko. Vyhlasovanie trvalo dlhšie, keďže sme mali aj viac kategórií a nechceli sme narúšať nočný pokoj.
Zo strany obyvateľov, ktorí vedeli, že je táto akcia iba jedenkrát ročne, neboli žiadne sťažnosti, čo si ceníme.
Medzi 5. a 6. ročníkom bol nejaký časový odstup?
Počas pandémie sme mali pauzu, medzi 5. a 6. ročníkom bol rozdiel tri roky. Hodnotíme to pozitívne, beh naplnil naše očakávania a dokonca ich predčil. Medzi súťažiacimi a divákmi sa nerozoberali nepríjemné veci, ktoré sa dejú vo svete, ešte niekoľko dní bol ich hlavnou témou rozhovorov tento beh. To nás veľmi teší.
My organizátori sme si po akcii ešte sadli a na dve strany A4 sme spísali, čo bolo na nej zlé a čo by sme chceli ešte do budúceho ročníka vylepšiť.
Takže odozvy na podujatie boli pozitívne?
Áno, okrem toho, že sme na ňom mali vyššia účasť bežcov, tak sa na ňom vystúpila aj huslistka z Poľska Agnes Violin, ktorá zahrala kúsky od Vivaldiho až po AC/DC. Mala aj veľmi dobrú interakciu s divákmi, dokázala ísť medzi nich, po pódiu sa jej „motali“ deti.
Prezradíte aspoň niečo, čo bolo na tých dvoch A4?
Viac by sme chceli oddeliť bežcov, ktorí idú vyslovene na výkon, aby mali priestor na to, bežať si svojim tempom a nemuseli sa dlho držať vo vláčiku.
Niektorí pretekári mali pripomienky, že na štarte bolo slabo počuť, budeme potrebovať umiestniť nejaké reproduktory aj priamo na štart, aby pokyny dostali zrozumiteľnejšie. Skrátka veľa drobností, nič by sa nestalo, keby sa neurobili, ale chceme, aby celé podujatie bolo domyslené až do konca.
Považskobystrické plavkyne boli najrýchlejšie na Slovensku Čítajte Podujatie malo aj charitatívny rozmer. Aký?
Široká verejnosť aj účastníci pretekov vedeli, že výťažok ide priamo kadetke považskobystrickej rodáčke Miške Hozákovej, ktorá bola minulý rok postrelená policajným inštruktorom. Celý život športovala a po zranení sa jej zmenil celý život.
Teší nás, že sme pritiahli aj iných ľudí, ktorí sa sami zapojili. Už tradične prišli Repeat crossfit a prvýkrát nechýbali ani barberi z Glow Up a čiastku, ktorú im zákazníci zaplatili, venovali v plnej výške jej. To bola ďalšia pridaná hodnota.
Plus symbolická suma, ktorú sme vyzbierali od súťažiacich, ktorí nechceli alebo nemohli bežať, išla takisto pre Mišku na jej náklady spojené s rehabilitáciou a ďalšími životnými zmenami.
A čo chystáte na budúci rok?
Veľmi by nás potešilo, keby sa hlavne domáci prihlásili v predstihu. Veľa ľudí sa tento rok nemohlo zúčastniť už len kvôli tomu, že sme nemali ďalšie medaily. Tie objednávame päť týždňov predtým a nevieme ich narýchlo dorobiť.
Budeme sa snažiť dať Považskobystričanom možnosť sa prihlásiť prednostne. Boli by sme radi, aby sa nevytratila nálada a atmosféra. Stretli sa tu ľudia, ktorí sa roky nevideli, týmto naberá táto akcia iný rozmer.
A ako ste vlastne začínali?
Prvý ročník vznikol v spolupráci s Cooltajnerom, bežalo sa pri kultúrnom dome. Bolo to robené na kolene, zúčastnilo sa ho 100 pretekárov, kapacitne by sme nezvládli väčšiu účasť.
Napríklad tento rok sme uzavreli v jednom pruhu Okružnú ulicu, lebo chodník poza kostol a školu je dosť úzky a v týchto miestach sa stretávajú rýchlejší bežci s tými pomalšími, ktorí sú o kolo pozadu. Rozšírili sme to o jeden pruh, bežci bežali po ceste v jednom pruhu a bez problémov sa zmestili.
Na záver, veľká vďaka patrí mestu a turistom z Považskej Teplej, občianskemu združeniu Detský park a všetkým dobrovoľníkom, ktorý do noci pomáhali, aby sa všetko poupratovalo a po nás zostal poriadok, a takisto aj sponzorom, keďže čiastka zo štartovného ide na charitatívny rozmer, ale zvyšok nestačí na pokrytie nákladov.
