POVAŽSKÁ BYSTRICA. Dvaja dobrovoľní hasiči z Plevníka-Drienového sa vydali na motocykloch do miništátu San Maríno. Michal Urík na historickej Jawe 21, známej pod názvom pionier, a Ľuboš Huňady na skútri Honda Vision 110 prešli za týždeň viac ako dvetisíc kilometrov.
Inšpiráciu našli v susednom Česku. Motoristickí nadšenci a členovia skupiny Nesmrtelní dědci doteraz každoročne absolvovali okruh po krajine, tzv. Palackého tisícovku, čo znamenalo zvládnuť tisíc kilometrov za 24 hodín.
Tento rok sa rozhodli, že ho prejdú špeciálne. Neabsolvujú okruh, ale pôjdu tam a späť na tisíc kilometrov vzdialené miesto. Tým miestom bolo San Maríno. Pridali sa k nim aj traja motoristi z Plevníka-Drienového pri Považskej Bystrici.
„Najprv som chcel ísť sám,“ začal svoje rozprávanie Michal Urík. „Ale Ľuboš (Huňady), ktorý je mi skoro ako brat, mi povedal, že ma nepustí samého a pôjde aj on. Pioniera nemal, mal skúter, povedal, že aspoň uvidí, čo Honda zvládne.“
Pridala sa aj Ľubošova žena, ktorá robila Plevníčanom sprievodné vozidlo. „Išla s Volkswagenom Transport. Aspoň sme nemuseli vláčiť na motorkách náhradné diely, do auta sme nahádzali aj kanistre s benzínom, stany, skrátka všetko vybavenie, ktoré sme na cestu potrebovali.“
Cestuje po svete a zarába si ako digitálna nomádka. Skutočnú dovolenku mala až v Antarktíde Čítajte Česi vyrážali z Hodslavíc pri Novom Jičíne. S Plevníčanmi sa mali stretnúť v kempe Paradiso Camp kúsok od mesta Rimini.
„Keď sme sa v ňom stretli, tak na druhý deň sme vyrážali do San Marína, ktoré bolo od kempu nejakých 20 kilometrov. Okolo 40 motoriek, Velorexy, Jawy, všelijaké veterány, ja jediný som bol na päťdesiatke. Nikto tomu neveril, ostatní sa smiali, že na pionieri chodí len Slobodník (cestovateľ z Banskej Bystrice, ktorý sa stal známym najmä svojimi cestami na Jawe 20, pozn. red.). Odteraz Slobodník a Urík,“ smial sa druhý menovaný.
Na motorizovaných cestovateľov čakalo do cieľa zhruba 1100 kilometrov. Cesta tam a späť mala trvať týždeň.
1. deň: Menší a väčší zádrhel
Plevnícky konvoj vyrazil v nedeľu ráno o šiestej. „Auto išlo najprv za nami, ale nebolo to bohviečo, keď sa vlieklo päťdesiatkou. Tak sme sa dohodli, že nás predíde a bude nás každých sto kilometrov čakať. Pre prípad, že by sa niečo pokazilo, aby sa vodička nemusela vracať ďaleko,“ opisoval začiatok dobrodružnej akcie Michal.
