Firma vznikla pred tridsiatimi rokmi a v tomto roku oslavuje narodeniny. Sídli v moderných priestoroch v areáli bývalých Považských strojární, kde sa etablovala ako pobočka nemeckej spoločnosti Hacker Feinmechanik. V regióne poskytuje prácu viac, než stovke ľudí. Príbeh spoločnosti pokračuje ďalej rodinným podnikaním.
Oslava ako sa patrí
K výročiu patrí už tradične narodeninová oslava. Presne taká bola v priestoroch GASTRO služieb v areáli Považských strojární. Pozvanie prijali zamestnanci s rodinami a hostia, najmä z materskej firmy v Nemecku. Všetkých zúčastnených privítal riaditeľ firmy František Lišaník, ktorý stál pri zakladaní spoločnosti a venoval jej podstatnú časť svojho života. S dávkou šarmu a vtipu sprevádzal podujatie moderátor Štefan Skrúcaný. Zaspievať prišiel aj spevák Ondrej Kandráč, ktorý rozprúdil skutočnú zábavu priamo s ľuďmi na parkete.
Dôvod na oslavu
Narodeniny sú vždy dôvodom na oslavu. Obzvlášť vtedy, ak ide o tridsiatku firmy. A že firma v strojárenskom parku je vo výbornej kondícii, potvrdil aj František Lišaník. „Tridsať rokov je doba jednej generácie. Som rád, že z rozhodnutia, ktoré padlo v roku 1994, sa stala prosperujúca spoločnosť, ktorá vytvorila pracovné príležitosti pre vynikajúcich strojárov, o ktorých nebola na Považí núdza,“ zhrnul. Zároveň dodal, že osemdesiat percent zásluh na úspechu firmy majú práve ľudia, za čo im patrí veľká vďaka.
V šľapajach svojho otca
Porekadlo tvrdí, že jablko nepadá ďaleko od stromu. Rodina Lišaníkovcov toto pravidlo potvrdzuje. Obaja synovia Patrik aj František idú v strojárskych šľapajach svojho otca a rodinné podnikanie na Považí rozšírili o ďalšie výrobné spoločnosti. „Synovia sa vybrali vlastnou cestou. Bolo to ich rozhodnutie. Každý má svoj biznis, a keďže problematika, v ktorej podnikajú, je podobná, veľa vecí diskutujeme spoločne. Sú tam vzájomné prieniky, čo prospieva všetkým stranám. Pre mňa je podstatné, že fungujeme ako rodina, aj keď naše rodinné stretnutia sa občas zmenia na pracovnú poradu,“ dodal so smiechom najstarší člen úspešnej rodiny.
Zúročili skúsenosti
Východiskovú pozíciu mali bratia Lišaníkovci lepšiu z hľadiska informácií a skúseností, ktoré nadobudli počas praxe vo firme. To zúročili v plnej miere a vytvorili ďalšie desiatky pracovných príležitostí, kde dohromady dávajú prácu takmer 250 zamestnancom. „Je fenomén dnešnej doby, že ľudia odchádzajú do zahraničia. Som rád, že moji synovia nikam neodišli a zostali tu na Slovensku, kde pokračujú v tradícii strojárstva. Teraz už oni učia mňa novým veciam. Majú lepší prehľad v technológiách a v novinkách, čo je veľká výhoda, a určite ma to obohacuje.“ Dodal úspešný riaditeľ firmy.
Rozdielny pohľad generácií
Firmy, ktoré vznikli v deväťdesiatych rokoch, zažívajú generačnú obmenu. Nové pohľady, nové princípy riadenia, nové manažérske postupy. Všetky tieto veci sú potrebné, aby spoločnosti napredovali. Aj to je témou diskusií, ktoré počas spoločných stretnutí preberajú traja šéfovia rovnakého mena, ale troch rozdielnych názvov firiem. „Vzájomné stretnutia a rozhovory majú pre mňa určité výhody. Stretávam sa s priateľmi mojich synov, som súčasťou ich sveta, mám si s nimi čo povedať a to mi otvára dvere aj k mladšej generácii,“ priznal František Lišaník.
Základ je v rodine
Hovorí sa, že za všetkým hľadaj ženu. Za úspechom rodiny Lišaníkovcov stojí, aj keď v pozadí, manželka Iveta Lišaníková, ktorá vytvorila v rodine ten správny základ. To, že vychovávala synov viac-menej sama, brala ako prirodzenosť. „Pre manžela bolo ťažké skĺbiť prácu s rodinou. Veľa času venoval práci, čo je prirodzená daň za podnikanie. Veľa pracoval on a veľa pracujú aj synovia. V našej rodine je to jednoducho tak. Všetko je o tolerantnosti a tá u nás rozhodne nechýba,“ dodala Iveta Lišaníková.
Doba ma prinútila robiť veci inak - Patrik Lišaník (34), majiteľ firmy SPANNER SK
V Mikrotechu začal brigádovať už počas stredoškolských čias. Skúsenosti, ktoré získal, zúročil vo vlastnej firme. Dnes zamestnáva takmer 100 ľudí v 2 závodoch v Považskej Bystrici a v Medzilaborciach. A ako si spomína na začiatky firmy Mikrotech?
Spomínam si veľmi dobre na časy začiatkov. Spoločne s bratom sme chodili na dni otvorených dverí. Fascinovali ma všetky tie stroje väčšie ako ja. Brigádovať som začal vo firme od pätnástich a najmä tu som získal všetky praktické základy strojariny. Som prekvapený, ako ten čas letí. Väčšina ľudí, ktorých som tu stretával, bola počas narodeninovej oslavy ocenená za 25 a viac rokov práce pre firmu.
Podnikať ste začali ako študent. Aj keď ste skúsenosti naberali v strojárskej firme, rozhodli ste sa pre iný segment...
Bola to pre mňa príležitosť zarobiť si viac, osamostatniť sa. Začínal som v osemnástich a viackrát som sa popálil, spravil veľa chýb, ale naučil som sa fungovať samostatne. V tom čase ma to nelákalo ostať vo firme, ktorú som už dobre poznal. Vášeň pre strojárstvo vo mne však zostala, preto osud to zariadil tak, že vlastním strojársku firmu, kde pracuje takmer 100 spolupracovníkov v Považskej Bystrici a Medzilaborciach.
Mikrotech sa sústreďuje na mikročasti, spoločnosť Spanner SK na makročasti do hmotnosti 5 ton. Aký je prienik medzi spoločnosťami?
Strojárstvo spája naprieč firmami. Výroby sa veľmi nelíšia. Sú tam tolerancie, normy, niekde prísnejšie viac, niekde menej. Výkresy musia vedieť čítať všetci, princípy sú rovnaké aj problémy tie isté. Tým, že sme odlišný typ výroby, nie je medzi nami konkurenčný boj o zamestnancov.
Líši sa dnešná „strojárina“ od tej, akú ste spoznali v Mikrotechu?
Nemyslím, že sa líši technicky. Skôr je to o prístupe ľudí a ich systéme práce. Chýba kvalifikovaná pracovná sila. V čase, kedy začínal otec, bolo z čoho vyberať. Ľudia mali iné pracovné návyky. Pracovali aj 6 dní v týždni. Bezpečnosť nebola na tak vysokej úrovni, normy boli prístupnejšie, neriešila sa ergonómia. Dnes je všetko oveľa rýchlejšie, zmeny sa dejú denne, čo je veľký rozdiel v porovnaní s časmi mojich brigád. Taktiež dnes v spoločnosti rezonujú témy ako kratší pracovný čas, benefity typu zdravé stredy a podobne. Samozrejme, aj my sa snažíme osloviť kolegov takýmito benefitmi. Mikrotech funguje už 30 rokov ako dobre vyladený stroj. Ja robím veci inak, ale snažím sa tie dobré veci vždy aplikovať. Vstupoval som do firmy s určitými zvyklosťami, takže proces upravujem a vylaďujem, čo má svoje výhody aj nevýhody. Životná úroveň v našom regióne je na slušnej úrovni, preto ľudí motivujeme neustále novými vecami a stále lepšími pracovnými podmienkami.
V podnikaní som šiel vlastnou cestou - František Lišaník ml., (31) spolumajiteľ firmy Bridge-Precision, s. r. o.
Pre syna Františka Lišaníka bol Mikrotech jeho alma mater. Skúsenosti nadobudol aj v materskej firme Hacker Feinmechanik v Nemecku. Po dvoch rokoch sa osamostatnil a založil si vlastnú spoločnosť. Ako on vníma príbeh Mikrotechu?
Rovnako ako môj brat som vo firme brigádoval od školských čias. Praktické skúsenosti som získal aj v materskej firme Hacker Feinmechanik v Nemecku, kde som chodil pracovať ako študent tri letá po sebe. Do Mikrotechu som nastúpil po skončení školy a zapracoval som sa postupne na každej pozícii. Po dvoch rokoch som sa osamostatnil, išiel svojou cestou a založil si vlastnú strojársku firmu. Mikrotech vnímam ako silného hráča v regióne. De facto, naša spoločnosť Bridge-Precision robí identické veci, čo vytvára určitú konkurenciu na trhu. Vyrábame komponenty do rovnakých odvetví priemyslu. Nie je v tom však rivalita, skôr to berieme ako partnerstvo. Snažíme sa nekonkurovať si navzájom, pričom hrať fér a skôr si pomáhať. Čerešničkou je, že brat Patrik je zákazník nás oboch.
Firmu ste zakladali pred pandémiou. Zmenila sa situácia na trhu?
Zmenila, a veľmi. Covid prerušil všetky logistické trasy. Následne tu bola ďalšia kríza – energeticko- materiálová, keď všetko chýbalo a ceny nikto výrazne neriešil, hlavne že dostal výrobky načas a v kvalite. Dnes je, naopak, veľký tlak na ceny a všetko sa vracia do starých koľají, čiže neustále porovnávanie a prehodnocovanie doterajšej spolupráce. Tá nestabilita a rivalita je obrovská.
Slovensko už nie je tigrom čo sa prerozdelenia objednávok týka. Sú tu krajiny juhovýchodnej Európy, ktoré sa dostávajú do popredia. Vnímate to rovnako?
Áno. Tak ako potiahli investori v minulosti našu krajinu, ťahajú teraz ďalšie krajiny, ktoré majú nižšie mzdové náklady. Faktom tiež je, že mnohé krajiny sa dostali kvalitatívne na našu úroveň, ale cenu vedia dať výrazne nižšiu. A to je tiež náš problém. Zmena, ktorá sa udiala za posledných 4 až 5 rokov, je obrovská. Každý sa chce mať prirodzene lepšie. Za desať rokov mzdy narástli v priemere na dvojnásobok, ale výrobné ceny, bohužiaľ, nekopírujú priamoúmerne tento trend. To znamená, že musíme neustále zlepšovať procesy, čo si vyžaduje množstvo energie a finančných zdrojov.
Z rozhodnutia, ktoré sa udialo pred tridsiatimi rokmi, sa stalo rodinné podnikanie. Vy synovia máte svoje firmy, svoje záväzky. Je to o veľkej zodpovednosti...
Je to pravda, veď vďaka rodinnému podnikaniu tu v Považskej Bystrici sa podarilo vytvoriť prácu pre približne 250 ľudí. Všetkým našim pracovníkom musíme nejakým spôsobom zabezpečiť každý mesiac výplaty a udržiavať pracovné podmienky na čo možno najvyššej úrovni. Počas uplynulých kríz to bolo náročné, ale podarilo sa nám to zvládnuť. Rodinné podnikanie je aj o tom, že idete na trh so svojím menom. Musíte si uvedomovať, čo komu môžete spôsobiť vaším rozhodnutím. Preto sme boli vždy od začiatku našimi rodičmi vedení dívať sa na svojich zamestnancov ako na ľudí a nie ako na číslo. Vždy hrať fér hru vo vnútri firmy, ale aj mimo firmy. Z dlhodobého hľadiska je to nakoniec vždy tá správna cesta, pretože spolu dokážeme viac. V konečnom dôsledku sme do určitej miery zodpovední za životné istoty našich zamestnancov a oni nám na oplátku vytvárajú pridanú hodnotu, pomocou ktorej napreduje aj naše podnikanie.
Možno treba na záver dodať, že by sme potrebovali väčšiu podporu zo strany štátu, ktorý podporuje hlavne veľké spoločnosti. Neuvedomuje si pritom jednu dôležitú skutočnosť, že my domáci, hoci aj menší podnikatelia sme tu doma a neodídeme tak ľahko ako spoločnosti, ktoré pri zvýšení nákladov jednoducho presťahujú svoje podnikanie tam, kde je to lacnejšie. Poprípade príde rozhodnutie 20 percent ľudí prepustiť? Žiaden problém. V takýchto spoločnostiach je to viac anonymné, a to je ten rozdiel. My cítime zodpovednosť, lebo veľakrát sú to naši priatelia. My im nemôžeme povedať zober sa a choď. My neodchádzame z miest ani z krajiny. Dúfam, že aj v rámci Slovenska sa raz začne klásť väčší dôraz na to, že rodinné podnikanie je podstatným pilierom ekonomiky a aj celej našej spoločnosti.
