POVAŽSKÁ BYSTRICA. MARKO STACHA (22) sa po nešťastnom začiatku sezóny s Nitrou prehrýzol až k senzačnému extraligovému zlatu a premiérovo dostal v decembri od trénera Craiga Ramsaya pozvánku na reprezentačný zraz A-mužstva.
Hokejistu z považskobystrickej liahne okrem toho potešili svojimi výkonmi aj rodáci z miestneho klubu HK´95. A aj napriek škrtu v draftovej sezóne, ktorú celému hokeju vystavil covid, Stacha neprestal snívať svoj sen o kanadsko-americkej NHL.
Aká bola posledná sezóna z vášho pohľadu?
Veľmi dobrá, aj keď sa začala mojou ďalšou výzvou, keďže som si na jej začiatku zlomil sánku, respektíve som dostal strelu do úst a tá mi ju zlomila. Myslím, že to bolo po nejakých štyroch zápasoch, kedy mi vystavila stopku na nejakých šesť, sedem týždňov.
Ale som rád, že potom som dobre naskočil do rozbehnutého vlaku, podarilo sa mi dostať do reprezentácie a nakoniec ukončiť sezónu titulom. Hlavne, že som u seba cítil herný progres a že napredujem.
Nitrania museli o miestenku v play off bojovať proti Dukle Trenčín. Marko Stacha vľavo. (zdroj: TASR)Keď hovoríte o zraneniach, tak asi máte na ne smolu, nemyslíte? Nedávno ste pauzovali taktiež a dokonca na dlhší čas.
Mal som prasknutý stavec a to ma odstavilo na 11 mesiacov. Asi sa to dá nazvať aj nejakou smolu. A hlavne, zranenia neboli také, že sa im dá nejako predísť.
Venujem sa cvičeniam, ktoré mi pomáhajú zraneniam predísť. A zaklopem si, zatiaľ sa mi to darí. Keď už nejaké zranenie mám, tak je to strelou do tváre (smiech) a tomu sa predísť nedá.
V rozhovore sa ešte dočítate:
- S ktorými zahraničnými hráčmi vychádzal Stacha v Nitre najlepšie,
- aký podiel na senzačnom titule má tréner Antonín Stavjaňa,
- prečo si myslí, že v play off patril medzi najlepších hráčov ďalší Považskobystričan Miloš Bubela,
- aké polená mu hádzal osud pri prechode z mládeže do mužov.
Prezradíte, kto vyslal strelu, ktorá vám zlomila sánku?
Na tréningu to bol spoluhráč Filip Bajtek. Bolo to asi z dvoch metrov, puk sa odrazil od mojej hokejky, ktorú som mal pred sebou mne rovno do úst.
Poďme k Nitre. S kým ste si najlepšie rozumeli v obrannej dvojici?
Väčšinu sezóny som odohral vo dvojici s Martinom Vitalošom, s ktorým som si rozumel asi najlepšie. Pred play off sa zranil a nehral takmer počas celej vyraďovačky. Spolu sme si rozumeli veľmi dobre, veľa zápasov sme odohrali spolu aj v minulom ročníku a už sme vedeli, čo môžeme jeden od druhého čakať.
Futbalisti Považskej Bystrice sa vyzbrojili Myjavčanmi Čítajte V klube bolo niekoľko zahraničných hráčov, niekoľko Kanaďanov. Sedí vám takéto medzinárodné prostredie, komunikácia so spoluhráčmi? Ako vychádzajú Slováci s Kanaďanmi?
Z Kanady mám priateľku, rozumiem si s nimi veľmi dobre (úsmev). Dovolím si tvrdiť, že aj moja angličtina je na výbornej úrovni, tam problém nie je. Dvaja alebo traja zahraniční hráči boli jedni z mojich najbližších kamarátov z celého tímu. Vychádzam s nimi veľmi dobre.
Prezradíte mená tých troch zahraničných hráčov?
Brankár Sami Aittokallio, Sahir Gill a Alex Cotton, ale dobre sme vychádzali celý tím. Nebol nikto, kto by mi v šatni prekážal.
Aký podiel na vašom senzačnom extraligovom zlate mal tréner Antonín Stavjaňa?
Do tímu prišiel počas prebiehajúcej predminulej sezóny, tú poslednú bol celú. Je to veľmi špecifický tréner, má svoje taktiky, ktoré nie sú u ostatných trénerov zvyčajné. Celú sezóny to z nášho pohľadu nevyzeralo dobre, tréner aj odstúpil, ale nakoniec zostal, aj keď sa nám nedarilo.
V play-off to všetko zapadlo a vypálilo najlepšie, ako sa dalo.
Hovorí sa, že v Nitre je najlepšia hokejová atmosféra na Slovensku. Môžete to potvrdiť?
