Martin Michálek je 41-ročný Belušan, aktívny športovec a otec desaťročnej dcéry, ktorý štyri roky bojuje nielen s vážnym ochorením – rakovinou hrubého čreva, ale aj s nezmyselnými rozhodnutiami inštitúcií.
Po tom, čo jeho telo prestalo reagovať na chemoterapie, sa jeho nádejou stala imunoterapeutická liečba, ktorá bola jeho poslednou možnosťou. Aj napriek odporúčaní onkológov ju poisťovňa odmietla preplácať, lebo nebola schválená pre tento typ ochorenia.
Vďaka finančnej podpore ľudí, ktorí mu cez transparentný účet posielali peniaze, mohol pokračovať v liečbe, ktorá mu zachránila život. Nádory sa zmenšili na veľkosť, ktorá nie je CT prístrojom detekovateľná a on sa mohol opäť vrátiť do aktívneho života.
Tento rok dokonca v sedle bicykla prekonal nielen sedemtisíc výškových metrov v rakúskom pohorí Dachstein, ale aj sám seba. Ako hovorí, dĺžka jeho života závisí od efektívnosti liečby, ale to, ako bude žiť, má v rukách on sám.
Kedy ste sa o ochorení dozvedeli? V akej životnej etape ste sa nachádzali?
Písal sa rok 2020 a my sme pre opatrenia v pandémii COVID-19 pracovali na striedačku z domu. Rodina sa mala dobre, s našou dcérou sme sa tešili do prvej triedy, práca ma bavila a celkovo život plynul tak, ako mal.
V Považskej Teplej chceli vybudovať kúpele. Spomienkou na plány je vila, ktorú spájajú s Kukučínom Čítajte Dávala vám choroba, ktorá vo vašom tele postupne vznikala, určité signály, že sa niečo deje? Čo vás prinútilo vyhľadať lekársku pomoc?
Nanešťastie, nádory ktoré vo mne rástli nedávali o sebe znať. To je prípad mnohých, ktorým sa symptómy dostavia až v neskorších štádiách. Udržiaval som sa vo fyzicky dobrom stave, nepociťoval som žiadne ťažkosti a zriedkakedy som mával ochorenia ako chrípka alebo angína. Bolesti, ktoré mi spôsobovali nádory a o ktorých som dovtedy vôbec nevedel, som začal mať v máji v roku 2020. Tak som to začal riešiť. Absolvoval som viaceré vyšetrenia, kde sa nanešťastie nič nepreukázalo a až po akútnej septembrovej operácii a následnej biopsii, mi odovzdali správu, že som medzi tretím a štvrtým štádiom rakoviny hrubého čreva.
Boli ste odhodlaný bojovať a podstupovať náročnú liečbu?
O chorobe som sa dozvedel až po operácii na nemocničnom lôžku, takže tam som to aj spracovával. Tri týždne po prepustení som sa mal hlásiť na onkologickom oddelení, kde mi nastavili liečbu. Samozrejme, že som bol odhodlaný danú liečbu absolvovať, aj keď sme vedeli, že to bude bolestivé, náročné a nemusí to fungovať. Nachádzal som sa v neskoršom štádiu, percento, že by som sa dožil päť a viac rokov, nebolo veľmi povzbudzujúce. Človek má predsa chuť a aj dôvod žiť a tešiť sa s blízkymi, čo najdlhšie to bude možné.
Kto je to Martin Michálek?
41-ročný Martin Michálek z Beluše pracuje ako vedúci oddelenia biomateriálov na Univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne. Zaoberá sa vývojom a výskumom bioaktívnych skiel a kompozitov pre aplikácie využiteľné v medicínskom sektore.
Záľubu našiel v aktívnom športovaní, ešte pred prvými príznakmi ochorenia absolvoval niekoľko športových pretekov. Zúčastnil sa na horských cyklistických maratónoch po Slovensku, v roku 2014 polovičného Ironmana vo Francúzsku a o rok na to aj cestných pretekov Alpenbrevet vo Švajčiarsku. Cieľom podľa neho nie sú preteky, ale udržovanie tela v kondícii a objavovanie nových miest. Šport je zároveň spôsobom jeho psychohygieny.
Ako vaše telo reagovalo na chemoterapie?
Tým, že som relatívne mladý a telo je silné, tak prvé dávky boli celkom znesiteľné. Ale ako dávky pokračovali bolo to stále ťažšie. Sú rôzne typy chemoterapií a každé telo reaguje trochu inak. S každou ďalšou chemoterapiou bolo ťažšie sa po troch až štyroch dňoch útrap pozviechať, naštartovať sa a prekonať tú slabosť a bolesť, čo vás sužuje. Akonáhle sa toxické látky začali vyplavovať, životaschopnosť sa vracala a ja som mohol absolvovať ďalšiu dávku. Bohužiaľ, chemoterapie nezaberali, aj keď sme vyskúšali viacero typov. Preto som absolvoval aj následné dve operácie v rokoch 2021 a 2022. Snažil som sa žiť tak, ako dovtedy, len to bolo s menšími, či väčšími pauzami.
Ešte sa dočítate:
- že liek, ktorý mu zaberal, nechcela poisťovňa preplácať,
- v akom štádiu je choroba teraz,
- že sa tento rok zúčastnil na cyklistických pretekoch v Rakúsku
Ako ste sa dozvedeli o imunoterapeutickej liečbe?
Po tretej operácii a na základe výsledkov z biopsie nádoru mi bola lekárom predpísaná imunoterapeutická liečba (Keytruda) ako možno posledný záchranný bod na predĺženie života. Problém bol v tom, že liek poisťovňa prepláca len na výnimku a tú sme na začiatku nedostali. Prvé dve podania som zaplatil z našetrených peňazí a následne manželka zriadila transparentný účet, bez ktorého by to bolo finančne neúnosné. Takto som vďaka ľuďom s dobrým srdcom mohol fungovať viac ako jeden a pol roka.
